Poslanci začali schôdzu parlamentu, program by mal mať viac ako dvesto bodov
Poslanci začali 90. schôdzu parlamentu, jej program by mal vyše dvesto bodov. Poslanci by prebrať zákony vrátené prezidentkou Zuzanou Čaputovou i návrhy, na ktoré sú naviazané míľniky z plánu obnovy.
Školský zákon aj tepelná energetika
Poslanci by mali okrem iného definitívne schváliť novelu školského zákona. Zaviesť by sa mal právny nárok na prijatie dieťaťa v materskej škole od troch rokov od septembra 2025. Obsahuje tiež podporné opatrenia. Zahrnutá by mala byť aj definícia segregácie či zavedenie pozície supervízora.
Pre zákaz zmeny rodného čísla navrhujú zmeniť aj zákon o mene a priezvisku Čítajte Parlament má riešiť aj novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorú vetovala prezidentka. Má zrýchliť výstavbu prioritných diaľničných úsekov. Priamym dôsledkom prijatého zákona by podľa prezidentky bolo vylúčenie kontroly zo strany Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií.
Hlava štátu vetovala aj novelu zákona o tepelnej energetike. Legislatívny proces podľa nej neposkytol dostatočný priestor na zapojenie odbornej verejnosti.
Poslanci by mali po viacerých odkladoch rozhodnúť o návrhu, ktorým by sa osobitný odvod rozšíril na ďalšie subjekty, zároveň by sa zvýšila jeho sadzba približne na trojnásobok. V druhom čítaní je aj návrh, aby súčasťou ústavy bolo právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti.
Slávnostné zasadnutie
Rozhodnúť by mali aj o novele, podľa ktorej by budúci dôchodcovia dostávali komplexné informácie, ktoré majú zabezpečiť lepšiu informovanosť a zrozumiteľnosť o budúcich dôchodkových nárokoch.
S Matovičom robia protizákonne kampaň vysokí štátni úradníci Čítajte Medzi poslaneckými návrhmi sú napríklad novely rokovacieho poriadku. Ďalej napríklad návrh, ktorý má upraviť dôvody na odvolanie šéfa generálnej prokuratúry a špeciálnej prokuratúry. Na programe by mal byť aj opozičný návrh, vďaka ktorému by občania ohrození chudobou mohli dostať jednorazový príspevok 500 eur. V druhom čítaní je tiež návrh, podľa ktorého by obce mohli byť povinné zverejňovať zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku na internete.
Podľa šéfa parlamentu je možné, že viaceré poslanecké návrhy sa presunú na ďalšiu schôdzu, no tým stratia zmysel, keďže do konca volebného obdobia by mala byť už len jedna riadna schôdza v júni. Návrh zákona potrebuje prejsť schvaľovaním, ktorý obvykle trvá dve schôdze. V septembri chce Kollár už len slávnostné zasadnutie parlamentu pri príležitosti Dňa Ústavy SR. (TASR)
Ďalšie príspevky na tému: Voľby 2023
Narušenie demokracie pomocou AI počas vlaňajších volieb je varovným príkladom pre voľby na celom svete, upozorňuje WEF.
(SITA)Cynická obluda: Najpodstatnejšou udalosťou roka 2023 boli u nás parlamentné voľby. Veľa sa o nich popísalo, podiskutovalo aj poanalyzovalo. Tu to máte všetko v jednom obrázku z októbra.
(SME)
Politické strany dostanú za výsledky tohtoročných volieb príspevok vo výške 92,87 milióna eur. Príspevok si rozdelí osem strán a jedna koalícia, ktoré vo voľbách dosiahli aspoň tri percentá hlasov.
(TASR)Cynická obluda: Dôchodcovskí voliči Smeru boli tí najnahnevanejší, pokiaľ išlo o to, že Slovensko pomáha Ukrajine. Chceli, aby radšej tie peniaze skončili v ich peňaženkách. Takže teraz budú môcť pocítiť efekt svojich rozhodnutí na vlastnej koži.
(SME)
Voľby do Národnej rady by v novembri vyhrala strana Smer so ziskom 24 percent hlasov. Nasleduje Progresívne Slovensko s 19,1 percenta a Hlas s 15,1 percenta. Vyplýva to z volebného modelu agentúry Ipsos pre Denník N.
(TASR)Tohtoročné parlamentné voľby boli historicky najdrahšie. Strany do predvolebnej kampane vložili celkom 26,8 milióna eur, čo je o tri milióny viac ako vo voľbách roku 2020, ktoré boli doteraz najdrahšími.
(SITA)Voľby sú vo viacerých smeroch vhodnou príležitosťou na zhodnotenie politickej situácie v krajine. Dáta z volieb majú oproti prieskumom výhodu v tom, že ukazujú skutočné rozhodovanie občanov. Píše politológ Michal Ovádek.
(SME)Odliv kvalitných štátnych úradníkov zo štátnej správy a odliv mozgov zo Slovenska môže byť najväčší dôsledok týchto volieb. O tom, ale aj o ďalších veciach diskutovali Lívia Vašáková a Ivan Mikloš v Rozhovoroch ZKH.