Nová európska legislatíva má urýchliť prechod ku klimatickej neutralite

Európska únia chce do roku 2030 znížiť svoje emisie oxidu uhličitého o 55 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990 a do roku 2050 sa stať klimaticky neutrálnou. Europarlament minulý týždeň podporil kľúčové zložky balíka Fit for 55.

Sú nimi obchodovanie s emisiami, klimatický sociálny fond a zavedenie tzv. uhlíkového cla.

Kľúčové je obchodovanie s emisiami

Všetky tri iniciatívy predložila Európska komisia v lete 2021 s cieľom zintenzívniť boj proti klimatickej zmene. Nemecký europoslanec Peter Liese označil legislatívu za "najväčší zákon na ochranu klímy všetkých čias". Takmer všetky členské štáty sa zhodujú, že je potrebné usilovať sa o ekologickejšiu budúcnosť. Nové nariadenia a stanovené ciele napriek tomu prinášajú výzvy.

Kľúčovým nástrojom EÚ v oblasti ochrany klímy je obchodovanie s emisiami. Spoločnosti si musia kupovať certifikáty v závislosti od objemu vypúšťaných emisií CO2. To má vytvoriť motiváciu, aby ich produkovali menej.

Od roku 2034 budú musieť za emisie platiť aj výrobcovia v zahraničí, ak budú chcieť predávať svoj tovar v Európskej únii. Cieľom tohto opatrenia je dosiahnuť, aby sa úsilie o ochranu klímy neoslabilo presunom výroby z Únie do krajín s voľnejšími predpismi. Pravidlá sa vzťahujú na železo, oceľ, cement a hliník, ale aj na hnojivá, elektrinu alebo vodík.

Každý, kto chce tieto tovary dovážať, musí vyrovnať rozdiel medzi cenou CO2 platenou v krajine výroby a vyššou cenou kvót v systéme obchodovania s emisiami.

Nový mechanizmus EÚ pre kompenzáciu uhlíka na hraniciach "chráni európsky trh pred únikom uhlíka z tretích krajín so slabšími environmentálnymi normami," uviedla poslankyňa Delara Burkhardtová, hovorkyňa pre environmentálne otázky delegácie nemeckých sociálnych demokratov v europarlamente.

Francúzske združenie La Fabrique de l'Industrie, ktoré zastupuje záujmy tamojšieho priemyslu, varovalo, že postupné zrušenie bezplatných emisných kvót v krajine ohrozuje viac ako 150-tisíc pracovných miest. Združenie poukázalo aj na nedostatky systému CBAM.

Argumentuje pritom, že mechanizmus zdaní iba vstupy na európsky trh a zníži konkurencieschopnosť európskeho vývozu, ktorý vo vzťahu k zahraničnej konkurencii "nebude mať rovnaké náklady na emisie oxidu uhličitého na začiatku výrobného procesu".

Olaf in der Beek, poslanec nemeckého Bundestagu a hovorca parlamentnej skupiny Slobodnej demokratickej strany pre klimatickú politiku, označil výsledok hlasovania v EP za "dobrý deň pre ochranu klímy". Vidí však priestor na zlepšenie. Ďalšou výzvou pre najväčšiu európsku ekonomiku podľa neho je dosiahnuť, aby sa národný systém stanovovania cien CO2 transformoval na skutočný systém obchodovania s emisiami CO2 s pevnými limitmi od roku 2024.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Sme bližšie k zákazu predaja áut so spaľovacími motormi. Čo odsúhlasili ministri? Čítajte 

Bulharsko poukázalo na nutnosť zaviesť opatrenia na posilnenie európskych výrobných kapacít v oblasti ekologických technológií a podpory priemyslu v EÚ. To by sa podľa tamojšej vlády dalo dosiahnuť minimalizovaním administratívnej záťaže pre priemysel aj verejný sektor, urýchlením prístupu k financovaniu a podporou investícií do výstavby priemyselných zón s nulovými emisiami.

Pomoc domácnostiam

V roku 2026 má začať fungovať Sociálny klimatický fond EÚ s úlohou pomáhať podnikom a domácnostiam zvládať vyššie náklady súvisiace s energetickou transformáciou. Fond v hodnote 86,7 miliardy eur by mal byť na 75 percent financovaný z príjmov z obchodovania s emisiami. Zostávajúcich 25 percent majú vložiť členské štáty. Zdroje fondu môžu slúžiť na odbremenenie domácnosti alebo investície, napríklad do energeticky efektívnejších budov alebo verejnej dopravy.

Fond podľa jeho zástancov zabezpečí, aby náklady na ekologický prechod neúmerne neznášali sociálne najzraniteľnejší občania Únie.

Nový nástroj má aj kritikov. Guido Reil, hovorca pre sociálne otázky frakcie nemeckej pravicovej strany AfD v EP, ho označil za "nepriame priznanie, že klimatická politika EÚ je elitným projektom, ktorý viac zaťažuje najmä slabších a chudobnejších členov spoločnosti".

Nové legislatívne plány musia ešte schváliť členské štáty EÚ, čo sa však považuje za formalitu. (TASR)