Národná banka nevníma riziko prenosu krachu americkej SVB na Slovensko

Vyzval vládu a zákonodarcov, aby to „za žiadnych okolností“ nedovolili.

Niektorí ekonómovia varovali pred rastúcim tlakom na ruskú ekonomiku a pred pravdepodobnosťou, že bude stagnovať v dôsledku nedostatku investícií do iných sektorov ako je armáda.

Prezident na fóre vyzval v piatok zákonodarcov, aby okamžite prijali opatrenia, ktoré zabránia stagnácii alebo poklesu ruskej ekonomiky.

„Niektorí špecialisti a experti poukazujú na riziká stagnácie a dokonca recesie. To sa za žiadnych okolností nesmie pripustiť,“ povedal Putin účastníkom fóra. Zdôraznil pritom potrebu prechodu ekonomiky na vyvážený rast.

Putin definoval vyvážený rast ako „miernu infláciu, nízku nezamestnanosť a pokračujúcu pozitívnu ekonomickú dynamiku“.

Prezident pripomenul, že ruská ekonomika v predchádzajúcich rokoch rástla napriek „náročnému vonkajšiemu prostrediu“. Poznamenal však, že sektory ropy a zemného plynu už nemajú „definujúci“ príspevok k hospodárskemu rastu.

Putin v prejave označil predstavu ruskej ekonomiky založenej na komoditách za „zastaranú“. Poukázal pritom na výrobné odvetvia, ktoré zaznamenávajú stabilný rast, čo krajine umožňuje znížiť svoju závislosť od vývozu ropy a plynu.

Podľa neho v súčasnosti možno pozorovať rast takmer vo všetkých kľúčových sektoroch vrátane obrany, poľnohospodárstva, služieb, stavebníctva, IT a financií. Pripustil, že obrana hrá dôležitú úlohu, ale trval na tom, že to nie je jediná vec, ktorá poháňa rast hospodárstva.

Zároveň privítal ekonomický výhľad Ruska a uviedol, že sa podarilo obmedziť infláciu, ktorá už klesla z dvojciferných hodnôt na 9,6 % a zmierniť závislosť od vývozu energie.

Jeho prejav na fóre kontrastoval s pochmúrnymi vyhláseniami niektorých členov vlády, ktorí na tej istej konferencii varovali, že Rusko môže čeliť recesii. Minister hospodárstva Maxim Rešetnikov vo štvrtok (19. 6.) povedal, že krajina je „na pokraji recesie“. (TASR)

Do konca tohto roka tak chce spraviť zhruba šesťnásobne. Údaje zverejnila ukrajinská vláda.

Ukrajina plánuje doviezť tento rok minimálne 4,6 miliardy kubických metrov (m3), povedal na pôde parlamentu ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko. Ukrajina zatiaľ podpísala kontrakty na dovoz 2,9 miliardy m3 suroviny.

Na základe údajov z roku 2023 spotrebováva Ukrajina ročne približne 19 miliárd m3 plynu. V roku 2022 doviezla krajina 1,2 miliardy m3 suroviny, vlani však iba 0,7 miliardy m3. Tento rok sa dopyt výrazne zvýšil.

Čiastočne pre ruské útoky a čiastočne v dôsledku toho, že potom, ako začiatkom roka prestala platiť dohoda o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu, musí Ukrajina zabezpečovať technický plyn pre svoj systém plynovodov, aby v ňom udržala tlak. Podľa štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz ruské útoky na energetické zariadenia, najmä vo februári, ovplyvnili približne 50 % ukrajinskej produkčnej kapacity.

Dodávky plynu si Kyjev zabezpečuje prostredníctvom susedných štátov - Slovenska, Poľska a Maďarska. Časť plynu dostáva z Nórska a ďalší objem suroviny očakáva z USA, a to prostredníctvom LNG terminálov v Grécku.

Zdroje z energetického priemyslu však predpokladajú, že časť plynu dodávaného na Ukrajinu je ruského pôvodu. Surovina je najskôr dodaná prostredníctvom plynovodu TurkStream cez Čierne more do Turecka a následne cez Bulharsko, Srbsko a Maďarsko putuje na Ukrajinu. (TASR)

Jej rast sa spomaľuje viac ako tri roky od začiatku ofenzívy na Ukrajine.

Ruské hospodárstvo preukázalo v rokoch 2023 a 2024 nečakanú odolnosť, a to aj napriek rozsiahlym sankciám Západu. Masívne štátne výdavky na armádu poháňali jeho mohutnú expanziu. Ekonómovia však už dlho varujú, že veľké verejné investície do obranného priemyslu už nestačia na to, aby ekonomika ďalej rástla.

Firmy a niektorí vládni predstavitelia naliehajú na centrálnu banku, aby viac znížila svoje úrokové sadzby s cieľom stimulovať hospodársku aktivitu.

„Ukazovatele signalizujú potrebu znížiť sadzby,“ povedal podpredseda vlády Alexander Novak na ruskom ekonomickom fóre v Petrohrade.

„Musíme prejsť od riadeného ochladzovania k otepľovaniu ekonomiky,“ vyhlásil Novak, ktorý vo vláde dohliada na kľúčové ruské energetické portfólio. Súčasnú ekonomickú situáciu, ktorej krajina čelí, označil za „bolestnú“.

Výzva na ďalšie zníženie nákladov na pôžičky prichádza deň po tom, ako minister hospodárstva Maxim Rešetnikov varoval, že krajina je „na pokraji recesie“.

„Jednoduché a rýchle zníženie kľúčovej sadzby v súčasnosti pravdepodobne nič veľmi nezmení, okrem zvýšenia cenovej hladiny,“ reagoval šéf odboru menovej politiky centrálnej banky Andrej Gangan.

Ruská centrálna banka začiatkom tohto mesiaca znížila úrokové sadzby z dvadsaťročného maxima 21 % na 20 %. Išlo o ich prvé zníženie od septembra 2022. Banka pritom uviedla, že vysoká miera inflácie sa začína dostávať pod kontrolu, ale menová politika „zostane dlhšiu dobu prísna“.

Centrálna banka odolala tlaku na ďalšie znižovanie a poukázala na infláciu, ktorá sa pohybuje okolo 10 %, čo je viac ako dvojnásobok jej cieľa na úrovni 4 %. (TASR)