Byrokratickým nezmyslom roka sa stal nový výpočet daňového bonusu na dieťa

Nový a komplikovanejší výpočet daňového bonusu na dieťa sa stal víťazom ankety Byrokratický nezmysel roka 2022. Na druhom mieste skončila povinnosť zápisu rodných čísiel do obchodného registra.

Tretím byrokratickým nezmyslom sú administratívne povinnosti vyplývajúce z novej mediálnej legislatívy, informoval organizátor ankety, Združenie mladých podnikateľov Slovenska.

Boj s byrokraciou nemá konca

Do ankety nominovali podnikatelia a odborná verejnosť 57 námetov. Z hľadiska početnosti nominácií dominovali námety súvisiace s duplicitným požadovaním údajov a dokladov rôznymi štátnymi úradmi, nedotiahnutou digitalizáciou, podnety z oblasti pracovného práva, bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP), požiarnej a civilnej ochrany.

Z hľadiska zodpovedných rezortov bolo najviac nominácií v kompetencii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva financií, ministerstva zdravotníctva a ministerstva spravodlivosti.

"Desiatky tohtoročných námetov ukazujú, že boj s byrokraciou je nikdy nekončiaci sa proces," skonštatovala predsedníčka Združenia mladých podnikateľov Slovenska Simona Mištíková.

"Aj keď bolo medzi kandidátmi na Byrokratický nezmysel roka 2022 niekoľko zastaraných regulácií, ktoré mali byť dávno zmenené, väčšina finálových nezmyslov vznikla len nedávno," dodal prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.

Duplicitné vypočítavanie daňového bonusu

O víťazovi rozhodlo on-line hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo od 28. novembra do 27. decembra a zapojilo sa doň celkovo 1 065 respondentov.

Z hlasovania vyplynulo, že byrokratickým nezmyslom roka 2022 je nová administratívna záťaž pri výpočte daňového bonusu na dieťa, ktorá je dôsledkom zmien schválených počas roka 2022.

Výpočet je po novom značne komplikovanejší a prácnejší, závisí po novom aj od výšky základu dane konkrétnej osoby.

Navyše, účtovníci musia od júla do decembra 2022 každému zamestnancovi duplicitne vypočítavať daňový bonus, a to starým aj novým spôsobom, a vyplatiť mu tú sumu, ktorá je vyššia.

"Víťaz tohtoročnej ankety je príkladom, prečo je dôležité neobchádzať štandardný legislatívny proces. Ide o novelu, ktorá bola schválená bez diskusie v skrátenom legislatívnom konaní," konštatuje Martin Hošták, výkonný sekretár Republikovej únie zamestnávateľov.

Štát žiada údaje, ktoré má

Druhé miesto reprezentuje povinnosť, ktorá bola počas nominácií do 11. ročníka ankety najčastejšie sa opakujúcim podnetom. Ide o povinnosť zápisu rodných čísel do obchodného registra.

Napriek tomu, že štát sľuboval automatické zápisy týchto údajov, v praxi z podnikateľov aj naďalej robí "poštárov" a žiada údaje, ktoré už má. Cieľom má byť, paradoxne to, aby štát nemohol žiadať údaje, ktoré už má.

Tretiu priečku obsadili administratívne povinnosti vyplývajúce z novej mediálnej legislatívy. Tá je na jednej strane nejednoznačná a na nové povinnosti majú protichodné názory aj predstavitelia štátnych inštitúcií a zároveň sa môže týkať množstva firiem, napríklad tých, ktoré v rámci svojho marketingu vydávajú podcasty.

Medzi finalistami, ktorí zaujali v tohtoročnej ankete, boli aj absurdné či zastarané regulácie v oblasti zdravotníctva či školstva, ale tiež duplicitná byrokracia, ktorou štát zaťažuje zamestnávateľov pri príspevkoch na stravovanie, ktoré je potrebné vyplácať vopred a následne zúčtovávať.

Rovnaký meter štát neuplatňuje pri príspevku na stravu počas pracovných ciest ani pri sociálnych a nemocenských dávkach, ktoré sú spravidla vyplácané spätne. (TASR)