Európska centrálna banka podľa očakávania zvýšila úrokovú sadzbu
Európska centrálna banka podľa očakávania zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu na 2,50 percenta. Rada guvernérov ju zvýšila štvrtýkrát za sebou, tentoraz už ale menej ako na posledných dvoch zasadnutiach.
Sprísňovaním menovej politiky sa ECB snaží dostať pod kontrolu infláciu. V oznámení tiež uviedla, že úroky ešte bude zvyšovať a načrtla plány na zníženie svojej bilancie, s čím počíta od marca.
ECB začala zvyšovanie úrokov v júli. Základnú sadzbu vtedy zvýšila na 0,50 percenta z rekordného minima nula percent, na ktorom ju držala od roku 2016.
V septembri a októbri potom ECB základný úrok zvýšila o 0,75 percentuálneho bodu. Teraz tempo zvyšovania spomalilo, pretože sa domnieva, že inflácia je blízko vrcholu. Navyše v eurozóne hrozí ekonomická recesia.
ECB vo štvrtok zdôraznila, že sadzby sa budú musieť aj naďalej zvyšovať, keďže inflácia v eurozóne je vysoká. Banka zároveň revidovala výrazne nahor svoju prognózu rastu spotrebiteľských cien.

Podľa najnovšej predpovede ECB priemerná miera inflácie dosiahne v tomto roku 8,4 percenta a v roku 2023 klesne na 6,3 percenta. V nasledujúcich rokoch banka očakáva infláciu v priemere 3,4 percenta v roku 2024 a 2,3 percenta v roku 2025.
Pokiaľ ide hrubý domáci produkt eurozóny ECB predpovedá, že sa môže znížiť v súčasnom, 4. štvrťroku 2022 aj v nasledujúcom 1. štvrťroku 2023 v dôsledku energetickej krízy, vysokej neistoty, oslabenia globálnej ekonomickej aktivity a prísnejších podmienok financovania.
Celkovo centrálna banka teraz vidí rast ekonomiky regiónu, ktorý zaviedol euro, o 3,4 percenta v roku 2022, o 0,5 percenta v roku 2023, o 1,9 percenta v roku 2024 a o 1,8 percenta v roku 2025.
ECB vo štvrtok oznámila tiež, že od marca začne znižovať objem dlhopisov eurozóny vo svojom portfóliu v hodnote 5 biliónov eur. To je ďalší krok smerom k prísnejšej politike banky v rámci boja proti vysokej inflácii.
ECB uviedla, že od marca do konca 2. štvrťroka 2023 zníži držbu dlhopisov z Programu nákupu aktív (APP) priemerným tempom 15 miliárd eur, pričom ďalšie tempo určí časom. A urobí to tak, že už znova neinvestuje do časti splatných dlhopisov. Podrobnejšie parametre pre zníženie budú poskytnuté po februárovom zasadnutí.
"Portfólio programu nákupu aktív bude klesať meraným a predvídateľným tempom," uviedla ECB vo vyhlásení. "Rada guvernérov bude pravidelne prehodnocovať tempo znižovania portfólia APP, aby sa zabezpečilo, že zostane v súlade s celkovou stratégiou a menovou politikou, aby sa zachovalo fungovanie trhu a pevná kontrola nad krátkodobými podmienkami na peňažnom trhu," uviedla banka.
ECB bude aj naďalej podporovať trhy s dlhopismi, keďže jej plán vylučuje dlh vo výške 1,7 bilióna eur, ktorý nakúpila prostredníctvom flexibilnejšieho Programu núdzových nákupov počas pandémie od vypuknutia ochorenia COVID-19 v roku 2020. ECB sa už predtým rozhodla pokračovať v nahrádzaní splatného dlhu PEPP do konca roku 2024.
Proces odstraňovania dlhu zo súvahy banky, známy ako kvantitatívne sprísňovanie, nasleduje po podobnom kroku americkej centrálnej banky Fed začiatkom tohto roka. (TASR)
Ďalšie príspevky z rubriky: Ekonomika
Koncern General Motors zníži počet pracovných zmien vo svojom kanadskom závode na montáž nákladných vozidiel.
(TASR)Ruská ekonomika sa v prvom kvartáli rekordne spomalila. Hrubý domáci produkt krajiny stúpol len o 1,7 percenta.
(SITA)Trump navrhuje zvýšenie vojenských výdavkov na viac ako bilión dolárov. Chce odstrašiť Čínu a oživiť zbrojárstvo.
(TASR)Rakúsko zvyšuje kvóty pre sezónnych pracovníkov z krajín mimo EÚ, aby sa vyhlo nedostatku zamestnancov v cestovnom ruchu.
(TASR)V USA prestala platiť colná výnimka na lacné balíky z Číny. Týkala sa tovaru do hodnoty 800 dolárov.
(TASR)Americká ekonomika vytvorila v apríli mimo poľnohospodárstva 177-tisíc nových pracovných miest, čo znamená spomalenie.
(TASR)Na projekty v regiónoch pôjde ďalších 6,3 milióna eur. Zameriavajú najmä na modernizáciu škôl a zlepšenie infraštruktúry.
(TASR)Prezident Trump navrhne škrty v oblastiach ekológie, vzdelávania a zahraničnej pomoci. Ide o asi 163 miliárd.
(TASR)