USA odsúdili druhú popravu v Iráne súvisiacu s protivládnymi protestmi

V súvislosti s izraelským útokom na Irán americký prezident Donald Trump apeloval na Teherán, aby uzavrel jadrovú dohodu so Spojenými štátmi „skôr, než z neho nič nezostane“. Adresoval mu aj varovanie, že ďalšie izraelské útoky budú ešte intenzívnejšie.

„Druhá strana (USA) konala tak, že dialóg stratil zmysel. Nemôžete tvrdiť, že rokujete, a zároveň rozdeľovať prácu tým, že umožníte sionistickému režimu (Izraelu) útočiť na iránske územie,“ uviedol podľa agentúry Tasnim hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí.

Vo viacerých oblastiach Izraela sa rozozvučali sirény, opäť boli hlásené aj výbuchy nad Jeruzalemom. Jedna z rakiet podľa Tel Avivu dopadla neďaleko domov v centrálnej časti krajiny a zranila desať ľudí.

Izraelská armáda od polnoci SELČ najmenej trikrát na sieti X varovala pred balistickými raketami odpálenými z Iránu, ktoré letia smerom na Izrael.

V reakcii - za zvuku sirén - vyzvala Izraelčanov, aby bežali do úkrytov, po niekoľkých minútach im však odkázala, že môžu bezpečne vyjsť, majú sa však zdržiavať v ich blízkosti. Posledné hlásenie o iránskom útoku zverejnila armáda okolo 04.40 h SELČ s tým, že vzdušné sily pracujú na zostreľovaní rakiet.

Izraelský veľvyslanec v USA Jechiel Leiter pre CNN medzičasom povedal, že iránske údery na Izrael si vyžiadali jednu obeť a približne 40 zranených. Očakáva, že Iránci, ktorí podľa neho disponujú približne 2000 balistických rakiet, ich budú naďalej odpaľovať. Súčasne obvinil Teherán, že mieri na civilistov.

Spravodajcovia AP v Tel Avive videli, ako na zem dopadli najmenej dve iránske rakety. Prípadné dôsledky týchto zásahov neboli bezprostredne známe.

Z Izraela už predtým hlásili jednu obeť a viac než 60 zranených, ktorých počet sa však líši od tvrdení veľvyslanca v USA. O život prišla žena, ktorá podľahla ťažkým zraneniam z prvého útoku iránskych balistických rakiet, informoval denník The Times of Israel.

Po poslednej salve iránskych rakiet dopadla jedna z nich do strednej časti Izraela, pričom utrpelo zranenia desať ľudí, uviedli podľa AP tamojšie záchranné zložky. (TASR)

Uviedli to v piatok výskumníci z newyorskej spoločnosti NewsGuard. Ich zistenia podľa agentúry AFP ukazujú, ako nepriatelia Spojených štátov využívajú rozdelenie americkej spoločnosti ako taktiku informačnej vojny, píše TASR.

Protesty v druhom najväčšom meste v USA vypukli minulý piatok proti raziám a zatknutiam zameraným na prisťahovalcov. Americký prezident Donald Trump demonštrácie, ktoré v niektorých ojedinelých prípadoch prepukli do násilností, označuje za vzburu a rozsah nepokojov opakovane zveličuje, napísala AFP. Na ich potlačenie reagoval mimoriadne netradičnými opatreniami - napriek namietaniu kalifornských úradov nariadil mobilizáciu 4000 príslušníkov Národnej gardy a 700 vojakov námornej pechoty.

Ruské, čínske a iránske zdroje napojené na štát podľa spoločnosti uverejnili približne 10.000 príspevkov a článkov o demonštráciách v Los Angeles a šírili nepravdivé tvrdenia o meste ako o „základni americkej apokalypsy“. Pridali sa tak k vlne deziformácií a konšpiračných teórií, ktoré sa o protestoch objavujú už v USA, uviedli výskumníci.

Pročínske účty na sieti X a čínske platformy, ako Douyin a Weibo, využili politickú roztržku medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a guvernérom Kalifornie Gavinom Newsomom a zverejňovali nepodložené tvrdenia, že Kalifornia je pripravená oddeliť sa od zvyšku USA a vyhlásiť nezávislosť.

Noviny sídliace v Teheráne zase rozšírili nepravdivú správu o tom, že populárny iránsky spevák a skladateľ, známy pod umeleckým menom Andy, bol v Los Angeles zadržaný Národnou gardou. Spevák tieto informácie sám poprel a vyzval ľudí, aby „fámam“ neverili.

Ruské médiá a proruskí aktivisti medzitým prijali pravicové konšpiračné teórie, šíriac napríklad nepodložené tvrdenia, že mexická vláda podnecovala demonštrácie proti Trumpovej imigračnej politike.

„Protesty sa odohrávajú na priesečníku viacerých slabých miest, ako je narušená dôvera v inštitúcie, šírenie nepravdivých tvrdení o nepokojoch prostredníctvom umelej inteligencie, politická polarizácia a ústup od bezpečnostných a moderátorských opatrení zo strany veľkých platforiem,“ uviedla výskumníčka spoločnosti NewsGuard McKenzie Sadeghiová.

Za pozoruhodnú označila zjavnú zhodu v Rusku, Číne a Iráne v šírení týchto dezinformácií. Tieto krajiny sa podľa nej pravidelne zapájajú do podobných aktivít, no je menej bežné, že postupujú takýmto koordinovaným spôsobom. „Tentoraz štátne médiá vystupňovali svoje správy, aby presadili svoje geopolitické záujmy a odvrátili pozornosť od vlastných domácich kríz,“ dodala. (TASR)

Muž oblečený v maskáčoch a obklopený partizánmi s puškami, ktorý sa identifikoval ako veliteľ Marlon Vásquez, vo videu zaslanom novinárom povedal, že útoky sa odohrali „uprostred osláv 61 rokov boja“ Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC), ktoré sa v roku 2016 odzbrojili v súlade s mierovou dohodou s vládou.

Niektoré skupiny však proces demobilizácie odmietli a preskupili sa do dvoch štruktúr. Okrem EMC, ktorý je najväčšou z disidentských skupín, vznikla ešte Segunda Marquetalia. Jej členovia pôsobia predovšetkým na severovýchode Kolumbie pri hranici s Venezuelou. EMC ovláda niekoľko častí departmentu Cauca, nad ktorými sa Bogota od vlaňajšieho októbra snaží získať kontrolu.

Útoky z utorka, pri ktorých ozbrojenci odpálili bomby umiestnené v autách a útočili aj s puškami z motocyklov, pripravili o život dvoch policajtov a piatich civilistov a zranili ďalších 28 ľudí. Úrady hlásili dovedna 24 útokov, podľa EMC ich však bolo až 40.

Len niekoľko dní predtým došlo k pokusu o atentát na prezidentského kandidáta Miguela Uribeho. Tohto senátora počas predvolebného zhromaždenia v Bogote zblízka postrelil 15-ročný páchateľ, pričom ho zasiahol do hlavy, krku a nohy. Uribe je momentálne v kritickom stave. EMC odmietol akúkoľvek účasť na streľbe odmietol. (TASR)

V príspevku na sieti X zdôraznil, že mier a diplomacia musia zvíťaziť nad eskaláciou.

Medzitým sa objavili aj správy o explózii a požiari na letisku v Teheráne, uviedla agentúra AFP. Iránske médiá tvrdili, že oblasť okolo letiska Mehrabád zasiahli dva projektily.

„Izraelské bombardovanie iránskych jadrových zariadení. Iránske raketové útoky na Tel Aviv. Dosť bolo eskalácie. Je čas prestať. Mier a diplomacia musia zvíťaziť,“ napísal Guterres v príspevku na X. Už predtým v piatok vyzval spolu s ďalšími lídrami na zachovanie maximálnej zdržanlivosti.

V súvislosti s izraelským útokom na Irán americký prezident Donald Trump apeloval na Teherán, aby uzavrel jadrovú dohodu so Spojenými štátmi „skôr, než z neho nič nezostane“. Adresoval mu aj varovanie, že ďalšie izraelské útoky budú ešte intenzívnejšie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v telefonáte s izraelským prezidentom Jicchakom Hercogom uistila Izrael, že má právo na obranu, podľa nej je však „životne dôležité“ zachovanie stability na Blízkom východe. Obe strany preto vyzvala na „maximálnu zdržanlivosť“.

Von der Leyenová na sieti X uviedla, že v telefonáte s Hercogom zopakovala, že Izrael má právo brániť sa a chrániť svoj ľud. „Zároveň je nevyhnutné zachovať regionálnu stabilitu. Vyzývam všetky strany, aby konali maximálne zdržanlivo a usilovali sa o deeskaláciu situácie,“ dodala a zdôraznila význam diplomatického úsilia.