Pri zosuve pôdy v Kamerune zahynulo najmenej 14 ľudí

Prisťahovalci by po novom mali čakať dlhšie, kým získajú status potrebný na poberanie sociálnych dávok. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Starmerova vláda má v pondelok predstaviť legislatívny plán na zníženie prisťahovalectva. Kabinet je pritom pod tlakom narastajúcej podpory pravicovej a protiimigračnej strany Reform UK vedenej Nigelom Farageom, píše agentúra.

„Každá oblasť imigračného systému – vrátane práce, rodiny a štúdia – bude sprísnená, aby sme získali väčšiu kontrolu,“ uviedol premiér Starmer vo vyhlásení. „Presadzovanie pravidiel bude prísnejšie, než kedykoľvek predtým a počet migrantov klesne,“ vyhlásil.

Migranti budú podľa plánovaných pravidiel musieť stráviť v Spojenom kráľovstve až desať rokov, kým budú môcť požiadať o občianstvo. V súčasnosti je táto hranica nastavená na päť rokov. Výnimku budú mať vysoko kvalifikovaní pracovníci, ako sú lekári, zdravotné sestry, inžinieri či odborníci na umelú inteligenciu, ktorí budú môcť využiť zrýchlený proces.

Vláda zároveň oznámila, že plánuje sprísniť požiadavky na znalosť angličtiny tak, aby sa vzťahovali na všetkých dospelých. Tí budú musieť preukázať aspoň základnú úroveň jazyka. Podľa kabinetu má toto opatrenie podporiť integráciu a znížiť riziko vykorisťovania.

„Ide o jasný odklon od minulosti a zabezpečí, že usadenie v tejto krajine bude výsadou, ktorú si treba zaslúžiť, a nie právom,“ zdôraznil Starmer. (TASR)

Výkonné nariadenie plánuje šéf Bieleho domu podpísať v pondelok, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Základom pripravovaného opatrenia má byť zavedenie politiky tzv. „najvýhodnejšej krajiny“, v rámci ktorej by sa cena liekov predávaných v Spojených štátoch viazala na najnižšiu cenu, akú za ten istý liek platia iné krajiny. „Prvý raz po mnohých rokoch prinesieme SPRAVODLIVOSŤ AMERIKE,“ napísal Trump na sociálnej sieti.

Biely dom na žiadosť agentúry AFP o podrobnosti bezprostredne nereagoval. Nie je ani jasné, na ktoré lieky sa bude nariadenie vzťahovať.

Nejde pritom o prvý pokus Trumpovej administratívy znížiť ceny liekov. Počas svojho prvého funkčného obdobia (2017 – 2021) prezident predstavil podobný návrh, ten však stroskotal na silnom odpore farmaceutického priemyslu. Minulý mesiac Trump podpísal výkonné nariadenie, ktoré má uľahčiť štátom nákup lacnejších liekov zo zahraničia a zefektívniť vyjednávanie o cenách. (TASR)

Stroj má byť následne upravený a využívaný ako nové prezidentské lietadlo Air Force One. Informovali o tom televízia ABC News a denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na viacerých vysokopostavených amerických predstaviteľov, píše TASR.

Išlo by o jeden z najväčších zahraničných darov, aké kedy vláda Spojených štátov prijala. Podľa dvoch zdrojov má byť lietadlo po skončení Trumpovho funkčného obdobia odovzdané jeho prezidentskej knižnici. To vyvoláva otázky, či Trump bude mať lietadlo k dispozícii aj po skončení prezidentského mandátu.

Zatiaľ čo katarský predstaviteľ označil návrh za predmet diskusií a Biely dom tvrdí, že akékoľvek prijaté dary budú v súlade so zákonom, plán vyvolal ostrú kritiku demokratov a organizácií pre transparentnosť. Podľa NYT poukazujú na možné prepojenie Trumpových oficiálnych povinností s jeho obchodnými záujmami na Blízkom východe a na hodnotu lietadla, ktoré by zrejme mohol neskôr osobne využívať. Cena takéhoto lietadla sa odhaduje na asi 400 miliónov dolárov (355,5 milióna eur).

Súčasné súkromné lietadlo amerického prezidenta, známe ako „Trump Force One“, je starší Boeing 757 z 90. rokov. Trump ho kúpil v roku 2011. Darované katarské lietadlo by mu poskytlo výrazne novší stroj, ak by ho aj po opustení úradu naďalej používal, píše denník.

Televízia ABC News informovala, že oznámenie o darovaní lietadla sa očakáva v najbližších dňoch. Trump sa pritom tento týždeň vydá na väčšiu zahraničnú cestu, počas ktorej navštívi tri krajiny na Blízkom východe vrátane Kataru.

„Každý dar od zahraničnej vlády sa prijíma výhradne v súlade so všetkými platnými zákonmi. Administratíva prezidenta Trumpa je odhodlaná konať transparentne,“ uviedla v reakcii hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. (TASR)

V nedeľu o tom informoval predstaviteľ Červeného kríža Anthony Abah, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Hlásenia z terénu potvrdili zabitie najmenej 23 osôb pri rôznych útokoch,“ uviedol Abah. Podľa jeho slov utrpel bližšie nešpecifikovaný počet osôb zranenia. Mohlo pritom ísť o konflikty o využívanie pôdy medzi kočovnými pastiermi dobytka a usadlými poľnohospodármi, ktoré sú v tejto oblasti bežné, píše agentúra.

Polícia sa k útokom bezprostredne nevyjadrila. Niektoré z napadnutých oblastí boli terčom násilia už pred vyše mesiacom, keď si podobné útoky vyžiadali najmenej 56 obetí.

Štáty na severozápade a v centrálnej časti Nigérie už roky zažívajú strety medzi kočovnými pastiermi a miestnymi farmármi, v ktorých ide o vodu a pôdu. Násilnosti sa však prudko vystupňovali po vzniku veľkých zločineckých gangov, ktoré kradnú dobytok, prepadávajú a drancujú dediny a unášajú ľudí žiadajúc za ich prepustenie výkupné. Napätie býva podľa AFP posilnené aj náboženskými a etnickými rozdielmi. (TASR)