Zatkli neter iránskeho ajatolláha Chameneího, vo videu skritizovala režim Iránu

Takmer všetkých deväť štátov vlastniacich jadrové zbrane pokračovalo v roku 2024 v intenzívnych programoch modernizácie jadrových zbraní, vylepšovaní existujúcich a zavádzaní novších verzií do výzbroje, píše Štokholmský inštitút pre výskum mieru (SIPRI) vo svojej novej výročnej správe zverejnenej v pondelok. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA.

SIPRI varuje, že svet je na prahu nových pretekov v jadrovom zbrojení. „Éra znižovania počtu jadrových zbraní vo svete, ktorá trvala od konca studenej vojny, sa blíži ku koncu,“ povedal Hans M. Kristensen, vedúci pracovník programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia. „Namiesto toho vidíme jasný trend rastu jadrových arzenálov, vyostrenej rétoriky a upúšťania od dohôd o kontrole zbrojenia,“ dodal

Globálne zásoby jadrových zbraní sa od vrcholu studenej vojny výrazne a nepretržite znižovali. Je to však spôsobené najmä tým, že Rusko a Spojené štáty postupne demontovali vyradené hlavice. SIPRI však už nejaký čas pozoruje nárast počtu funkčných jadrových zbraní.

Podľa odhadov SIPRI malo v januári 2025 deväť štátov vlastniacich jadrové zbrane – Spojené štáty, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael – 12.241 jadrových hlavíc. Približne 9614 je k dispozícii na potenciálne použitie. Odhaduje sa, že 3912 hlavíc už bolo namontovaných na raketách alebo rozmiestnených na aktívnych základniach a približne 2100 z nich je udržiavaných v stave vysokej pohotovosti.

Rusko a USA vlastnia približne 90 percent všetkých jadrových zbraní. Zdá sa, že počet použiteľných hlavíc zostal v roku 2024 relatívne stabilný, oba štáty však zavádzajú rozsiahle modernizačné programy, ktoré by v budúcnosti mohli zvýšiť veľkosť a rozmanitosť ich arzenálov. Ak sa nedosiahne žiadna nová dohoda o obmedzení ich zásob, počet hlavíc, ktoré nasadzujú na strategických raketách, sa po februári 2026, keď sa skončí platnosť Novej dohody START, pravdepodobne zvýši.

SIPRI odhaduje, že Čína má v súčasnosti najmenej 600 jadrových hlavíc. Čínsky jadrový arzenál rastie rýchlejšie ako jadrový arzenál ktorejkoľvek inej krajiny - od roku 2023 pribúda približne 100 nových hlavíc ročne. Do januára 2025 Čína dokončila alebo sa blížila k dokončeniu približne 350 nových síl pre medzikontinentálne balistické rakety (ICBM) v troch veľkých púštnych oblastiach na severe krajiny a v troch horských oblastiach na východe. V závislosti od toho, ako sa rozhodne štruktúrovať svoje sily, by Čína mohla mať do prelomu desaťročí potenciálne aspoň toľko ICBM ako Rusko alebo USA.

Hoci sa predpokladá, že Spojené kráľovstvo v roku 2024 nerozšírilo svoj arzenál jadrových zbraní, očakáva sa, že počet jeho jadrových hlavíc v budúcnosti porastie. Labouristická vláda zvolená v júli 2024 deklarovala svoj záväzok pokračovať vo výstavbe štyroch nových ponoriek schopných odpaľovať rakety s jadrovými hlavicami (SSBN), udržiavať nepretržité jadrové odstrašovanie na mori a pokračovať v modernizácii jadrového arzenálu.

Predpokladá sa, že India v roku 2024 opäť mierne rozšírila svoj jadrový arzenál a pokračovala vo vývoji nových typov nosičov jadrových zbraní. Susedný Pakistan tiež pokračoval vo vývoji nových nosičov zbraní a zhromažďovaní štiepneho materiálu, čo naznačuje, že jeho jadrový arzenál by sa mohol v nasledujúcom desaťročí rozšíriť.

Severná Kórea vlani naďalej uprednostňovala svoj vojenský jadrový program ako ústredný prvok stratégie národnej bezpečnosti. SIPRI odhaduje, že táto krajina už má k dispozícii približne 50 jadrových hlavíc, má dostatok štiepneho materiálu na výrobu 40 ďalších hlavíc a zrýchľuje výrobu ďalšieho štiepneho materiálu. Juhokórejskí predstavitelia v júli 2024 varovali, že Severná Kórea je v „záverečných fázach“ vývoja taktickej jadrovej zbrane. V novembri 2024 severokórejský vodca Kim Čong-un vyzval na „neobmedzené“ rozšírenie jadrového programu krajiny.

Izrael, ktorý oficiálne nepriznal, že vlastní jadrové zbrane, zrejme tiež modernizuje svoj jadrový arzenál. V roku 2024 vykonal test raketového pohonného systému, ktorý by mohol súvisieť s jeho balistickými raketami Jericho schopných niesť jadrové hlavice. Izrael pravdepodobne modernizuje aj svoj reaktor na výrobu plutónia v Dimone.

Výročná správa SIPRI okrem témy jadrových zbraní prináša aj údaje a analýzy o vývoji globálnych vojenských výdavkov, transferoch a výrobe zbraní, multilaterálnych mierových operáciách, ozbrojených konfliktoch a kybernetických a digitálnych hrozbách. (TASR)

Informovala o tom agentúra DPA.

„Tento teror sa stáva čoraz zákernejším,“ povedal Zelenskyj po stretnutí s predstaviteľmi armády v príspevku zverejnenom na platforme Telegram. Obvinil Rusko, že zneužíva pozornosť, ktorá sa momentálne venuje konfliktu medzi Iránom a Izraelom, na zintenzívnenie útokov na Ukrajinu. „Nič nenasvedčuje tomu, že by sa niekto v Moskve pripravoval na ukončenie vojny alebo bral diplomaciu vážne,“ konštatoval.

Zelenskyj tiež bez ďalších podrobnosti oznámil, že Kyjev odovzdal informácie o hrozbe pre ukrajinskú infraštruktúru na výrobu jadrovej energie zo strany Ruska energie Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) a USA. Poznamenal, že je cynické, že sa práve Putin snaží prezentovať ako mediátor na Blízkom východe.

Proti obchádzaniu sankcií uvalených na Rusko treba podľa neho bojovať metodicky a krajiny G7 by to mohli dosiahnuť. Proti bankám a finančnému sektoru, sú potrebné represívne opatrenia, ktoré by Rusko tvrdo zasiahli. Zelenskyj tiež zopakoval svoju výzvu na zavedenie „skutočného cenového stropu“ na ruskú ropu, ktorý by znížil príjmy Ruska z jej predaja.

Zelenskyj sa osobne zúčastní na summite G7, ktorý sa koná od nedele do utorka. (TASR)

Ďalších 1277 osôb utrpelo zranenia, pričom 522 z nich odvtedy prepustili z nemocnice. V nedeľu večer o tom podľa agentúry AFP informovalo iránske ministerstvo zdravotníctva.

Izraelské ozbrojené sily v noci na pondelok oznámili, že podnikajú útoky na pozície v strednom Iráne, kde sú rozmiestnené rakety zem-zem.

Irán v súvislosti s izraelskými útokmi informoval predstaviteľov Kataru a Ománu, ktorí sprostredkúvajú rozhovory o jeho jadrovom programe so Spojenými štátmi, že v tejto situácii nie je ochotný rokovať o prímerí.

„Irán informoval katarských a ománskych mediátorov, že bude viesť seriózne rokovania až po tom, čo dokončí svoju odvetu na preventívne izraelské údery,“ povedal agentúre Reuters iránsky predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný.

Iránske a katarské ministerstvo zahraničných vecí ani ománske ministerstvo informácií nereagovali na žiadosť agentúry Reuters o reakciu na toto tvrdenie.

Omán v posledných mesiacoch sprostredkoval päť kôl rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom, šieste kolo plánované na nedeľu bolo zrušené po tom, čo Izrael spustil rozsiahle letecké údery na Irán.

Aj Katar v minulosti zohral úlohu pri sprostredkovaní rokovaní medzi týmito dvoma štátmi; naposledy sprostredkoval dohodu o výmene väzňov v roku 2023.

Omán a Katar majú dobré vzťahy s Iránom aj s USA a priamo komunikujú i s Izraelom. (TASR)

Medzi iránskymi obeťami sú muži, ženy aj deti, uviedlo ministerstvo s tým, že viac ako 90 percent z nich sú civilisti. Ďalších viac ako tisíc ľudí podľa ministerstva utrpelo zranenia.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová medzitým informovala, že telefonovala s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Rokovanie ministrov bude príležitosťou na výmenu názorov a koordináciu diplomatických aktivít voči Izraelu a Iránu. Ministri by okrem toho mali prediskutovať aj ďalšie kroky.

„Budeme naďalej prispievať ku všetkým diplomatickým snahám o zmiernenia napätia a nájdenie trvalého riešenia iránskej jadrovej otázky – riešenia, ktoré je možné len v rámci vyrokovanej dohody,“ uviedol hovorca Kallasovej.

Von der Leyenová na sociálnej sieti uviedla, že s Netanjahuom hovoril o vývoji situácie na Blízkom východe. Zopakovala, že Európska únia je zaviazaná podporovať mier, stabilitu a diplomatické úsilie vedúce k deeskalácii.

„Európa vždy jasne hovorila, že Irán nemôže nikdy získať jadrovú zbraň. Je naliehavo potrebné riešenie dosiahnuté rokovaniami,“ napísala von der Leyenová.

„Pred niekoľkými chvíľami sme v Teheráne dostali aj hlavného spravodajského dôstojníka Revolučných gárd Mohammada Kázemího a jeho zástupcu,“ povedal Netanjahu pre stanicu Fox News.

„Naši odvážni piloti sú na oblohe nad Teheránom a zameriavame sa na ich vojenské objekty, jadrové objekty,“ vyhlásil v rozhovore z neznámeho miesta v Izraeli.

Šéf izraelskej vlády tiež povedal, že výsledkom vojenských akcií Izraela by mohla byť aj zmena režimu v Iráne, ktorý je podľa neho slabý.

Izraelskí predstavitelia už opakovane uviedli, že nejde o oficiálny cieľ operácie. Podľa hovoru armády je zámerom odstrániť schopnosť režimu v Teheráne zničiť Izrael.

Netanjahu okrem toho informoval, že izraelské sily zničili hlavné zariadenie na obohacovanie uránu v jadrovom komplexe Natanz.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) pred dvoma dňami uviedla, že kľúčový nadzemný objekt v tomto komplexe, v ktorom Irán produkoval urán obohatený na 60 percent, bol zničený. (TASR)

Škody spôsobila aj raketa, ktorá dopadla v meste Haifa. Dve osoby boli ľahko zranené a hasiči tam bojovali s požiarom, ktorý vypukol po dopade rakety.

Po 20.00 h SELČ izraelská armáda uviedla, že ľudia môžu opustiť kryty.

Výbuchy zazneli aj v Teheráne, izraelské strely tam popoludní zasiahli niekoľko miest a v krajine boli aktivované systémy protivzdušnej obrany aj večer.

Izraelská armáda uviedla, že má ešte dlhý zoznam cieľov, na ktoré chce udrieť, napísala agentúra Reuters. (ČTK)