Heger a Kollár si pripmenuli 30. výročie Deklarácie o zvrchovanosti

Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti je podľa premiéra Hegera súčasťou unikátnej cesty k slovenskej demokratickej samostatnosti. Deklarácia podľa predsedu parlamentu Kollára otvorila cestu k pokojnému rozdeleniu federatívnej republiky.

Heger upozornil na zneužívanie sviatku s cieľom vyvolať nenávistné nálady a zdôraznil, že moderný a demokratický národ si musí pripomínať významné míľniky vlastnej histórie. Pripomínaním si historických udalostí si podľa premiéra budujeme autentické vlastenectvo a hrdosť na svoju krajinu.

"Vlastenectvo však nemá nič spoločné s nacionalizmom a nenávistnými prejavmi. Výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti sa niekedy zneužívajú na vyvolanie nacionalistických až nenávistných nálad, čím dochádza k dehonestovaniu aj samotnej deklarácie," zdôraznil.

Deklarácia, ktorú prijali pred 30 rokmi, umožnila podľa Hegera Slovensku stať sa emancipovaným národom pevne zakotveným v európskych a transatlantických štruktúrach a takéto dehonestovanie si nezaslúži.

Premiér preto vyzýva, aby sa miesto vyvolávania nacionalistických vášní a falošného vlastenectva pri takýchto príležitostiach radšej hovorilo o tom, že chceme modernú, úspešnú a demokratickú krajinu, ako aj o možnostiach dosiahnutia tohto cieľa.

Dátum prijatia deklarácie patrí k najvýznamnejším v našej najnovšej histórii, uviedol predseda Národnej rady Boris Kollár s tým, že dokument otvoril cestu k prijatiu Ústavy a pokojnému rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné a nadštandardne spriatelené štáty.

"Zvrchovanosť alebo suverenita nie je niečo imaginárne, ale ani absolútne. O zvrchovanosť treba stále zápasiť, lebo štáty, ktoré vstupujú do zmluvných vzťahov alebo do štátnych zväzkov, ako je napríklad Európska únia, odovzdávajú časť svojej suverenity či už zmluvnému partnerovi, alebo ju prenášajú na štátny zväzok," uviedol líder hnutia Sme rodina.

V niektorých otázkach si podľa Kollára musíme ponechať sto percent suverenity. Za najdôležitejšie označil otázky kultúrnej identity, etické otázky, suverénne právo rozhodovať o tom, kto sa môže na naše územie prisťahovať a ďalšie.

"Naša predstava spočíva v jednotnej Európe suverénnych národných štátov. Dnešné pripomenutie si 30. výročia Deklarácie o zvrchovanosti tak nepokladám len za povinné pripomenutie si významného výročia, ale aj za príležitosť zamyslieť sa, ako ďalej s našou suverénnou štátnosťou," povedal. (TASR)