Školský odborár Ondek: Na proteste nás budú tisíce

„Budeme to robiť verejne, budeme to robiť aj neverejne, aj v zákulisí. Toto hlasovanie bude tesné a ja som naďalej pevne presvedčený, že táto škodlivá zbytočná novela ústavy neprejde národnou radou,“ poznamenal líder PS Šimečka.

Premiér Robert Fico chce podľa neho zmeniť charakter Slovenska, pretože intenzívnejšie hovorí o potrebe zmeny z liberálnej pluralitnej demokracie na režim, ktorý majú v Číne, vo Vietname alebo v Uzbekistane.

„Novela ústavy, ktorá pred nami dnes stojí, je súčasťou tohto úsilia o zmenu charakteru nášho štátu, a to považujem za extrémne nebezpečné v tejto dobe,“ skonštatoval predseda PS. Zároveň nerozumie, ako môžu chcieť poslanci z klubu Igora Matoviča a KDH hlasovať za tento návrh.

Poslankyňa Lucia Plaváková tvrdí, že skutočnou podstatou novely ústavy je vytrhnutie Slovenska z medzinárodného systému ochrany ľudských práv.

„Pred takýmto závažným zásahom do nášho demokratického zriadenia sme podľa mňa ešte nestáli. To si nedovolil ani Vladimír Mečiar,“ podotkla s tým, že proti novele sa postavili všetky relevantné autority, ktoré ochraňujú ľudské práva. Slovensko tak pre túto novelu nebude podľa Plavákovej rešpektovať rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, keď sa mu nebudú páčiť. (TASR)

Zmena Ústavy by podľa Ferenčákovho návrhu bola možná len ak zaň zahlasujú dve tretiny všetkých poslancov, v súčasnosti je to sto.

"Je to väčšina všetkých, a nie prítomných poslancov," tvrdí. Podľa Ferenčáka by to viedlo k väčšiemu hľadaniu konsenzu.

Ferenčák tiež navrhuje, aby bola potrebná zhoda troch pätín poslancov na medzinárodné zmluvy, na vypísanie referenda na odvolanie prezidenta, podanie žaloby na prezidenta, skrátenie volebného obdobia Národnej rady alebo na vyhlásenie vojny. (SME)

Vyplýva to z otvoreného listu komisára, ktorý adresoval politikom a politickým stranám k novelizácii ústavy.

Komisár v tejto súvislosti uviedol, že návrhy ústavných zmien by nemali byť predmetom politických škriepok, ale vážnym predmetom spoločenskej diskusie, v ktorej centre bude dobro detí. Všíma si najmä tie body, ktoré sa týkajú detí a prostredia, v ktorom budú vyrastať.

Mikloško v prvom rade víta ústavné zakotvenie princípu, podľa ktorého má dieťa vyrastať v rodinnom prostredí a prípadná jeho náhradná starostlivosť sa má v maximálnej možnej miere realizovať v prostredí manželského zväzku. Ústavné zakotvenie manželstva ako najvhodnejšieho prostredia pre adopciu detí nepovažuje Mikloško za diskrimináciu, ale vyjadrenie snahy, ktorá vychádza z princípu najlepšieho záujmu dieťaťa.

„Deti nie sú objektom túžby dospelých, ale sú subjektami práv, ktorých blaho má byť v centre pozornosti. Ak dieťa svoju rodinu stratilo, je povinnosťou spoločnosti nájsť mu inú rodinu, ktorá mu zabezpečí harmonické prostredie,“ vysvetlil komisár.

Ďalej zdôvodnil, že ústavné zakotvenie manželstva ako prostredia najvhodnejšieho pre adopciu detí je odzrkadlením princípu, podľa ktorého sa dieťaťu bude hľadať náhradná rodina, nie, že dospelí si vyberajú dieťa.

„Deti nie sú tovar, ktorý si niekto vyberie z katalógu, aby si splnil svoje individuálne túžby,“ apeluje Mikloško.

Rovnako podporuje aj ústavný zákaz surogátneho materstva. Náhradné materstvo robí podľa komisárovho názoru z dieťaťa komoditu, v ktorej je predmetom transakcie.

„Obchodovanie s deťmi je v zásadnom rozpore s princípom, že dieťa je nositeľom práv a nie tovarom. Má právo byť prijaté do láskyplnej rodiny, nie byť výsledkom obchodnej zmluvy. Zákaz surogátneho materstva je výrazom dôstojnosti dieťaťa ako ľudskej bytosti a zároveň signálom, že práva dieťaťa sú viac ako túžby dospelých,“ zhodnotil Mikloško.

Rovnako tvrdí, že posilnenie práv rodičov a ústavná ochrana ich postavenia prispeje k väčšej stabilite v rodinách a lepšiemu napĺňaniu záujmu dieťaťa. Podporuje preto aj snahu o posilnenie autority rodičov vo výchove a vzdelávaní.

„Právo rodičov vychovávať svoje deti v súlade so svojím presvedčením je základným prvkom slobodnej spoločnosti. Osobitne vítam aj ústavné zakotvenie rovnosti odmeňovania mužov a žien. Rovnaké ohodnotenie rodičov bude vytvárať pevnejšie ekonomické zázemie rodiny a bude prispievať k jej stabilite,“ uzavrel Mikloško. (TASR)