BRATISLAVA – Podľa ekonómov reálne hrozí, že sa budú úspory obyvateľov Slovenska o niekoľko rokov výraznejšie znehodnocovať. Vstup do Európskej únie a rýchle prijatie eura môže spôsobiť vyšší rast cien. Keďže oficiálnou menou sa stane euro, budú sa vklady v bankách úročiť podľa požiadaviek celej eurozóny. Tie zrejme budú iné, ako by potrebovala slovenská ekonomika.
„Cenová hladina Slovenska je len na úrovni 40 percent cien v menovej únii a v najbližšom období možno očakávať zrýchlenie dobiehania krajín eurozóny,“ tvrdí hlavný ekonóm VÚB Vladimír Zlacký. „Po vstupe do menovej únie už nebude možné, aby sa dobiehalo aj zhodnocovaním koruny, ale len formou zvýšenej inflácie.“
Zlacký očakáva, že vtedy bude úročenie eura nízke. „Pri našej relatívne vysokej inflácii tak bude dochádzať k znehodnocovaniu úspor,“ myslí si Zlacký.
Pri neskoršom vstupe by sa ceny väčšmi vyrovnali už samotným prepočítaním na euro. Koruna by mala byť oproti euru silnejšia.
Národná banka Slovenska a ministerstvo financií popierajú, že by mohla klesať životná úroveň. „Je predpoklad, že mzdy a ďalšie dôchodky budú rásť rýchlejšie ako ceny – životná úroveň sa bude zvyšovať aj pri približovaní cenových hladín,“ píše sa v správe, ktorá obhajuje čo najskoršie prijatie eura – v rokoch 2008 či 2009. Treba však udržať vyšší rast produktivity práce, ako jej ceny.
Vláda sa spolieha na to, že slovenská ekonomika bude rásť v priemere o jedno – dve percentá rýchlejšie ako celá únia a koruna sa bude zhodnocovať tempom tiež jedno – dve percentá ročne. Výsledkom by bolo dobiehanie únie o 2 až 4 percentá ročne. Dnes sa nachádzame z pohľadu výkonu ekonomiky na jedného obyvateľa na polovici priemeru únie. „Slovensko sa tak môže na úroveň 75 percent priemeru únie dostať v priebehu 10 – 15 rokov,“ uvádza Národná banka a ministerstvo financií. (bro)
Ako ovplyvňujú základné úroky komerčné?
„Referenčné sadzby ovplyvňujú v prvom rade úrok, za ktorý si banky môžu požičať alebo uložiť peniaze v centrálnej banke. Ten sa následne prenáša do vzťahu komerčná banka – klient, samozrejme, s určitým časovým oneskorením a nie v takej istej miere, ako potenciálnu zmenu urobí centrálna banka,“ hovorí ekonomický analytik Pavol Ondriska.
– základná úroková sadzba NBS 6,5 %
priemer úrokov z korunových vkladov v marci 3,3 %
priemer úrokov z čerpaných korunových úverov v marci 7,6 %
– základná úroková sadzba ECB do 5. júna 2,5 %
vklady v euro naše banky úročia sadzbami okolo 1 %
