Stredoškolskí učitelia jazykov hovoria, že situácia vo vyučovaní cudzích jazykov u nás je kritická. Učiteľov cudzích jazykov je nedostatok, a preto sa niektorým študentom aj počas krátkeho štúdia jazyka vystriedajú vyučujúci viackrát. „Robím si prehľad o tom, ako dlho sa moji žiaci učili jazyk predtým, než prišli k nám a koľko mali učiteľov,“ hovorí stredoškolský učiteľ nemčiny Ivan Králik. „Poznám prípady, keď sa deťom za päť rokov vystriedal vyučujúci jazyka napríklad aj jedenásť krát. A každý začal so žiakmi od základov. Ak vám teda študent povie, že sa učil nemčinu niekoľko rokov, nemusí to ešte znamenať, že z niečo z nej skutočne vie.“

Stredné odborné musia zlepšiť úroveň vyučovania jazykov
V minulosti boli doménou jazykov skôr gymnáziá ako iné stredné školy. Postupne sa však situácia menila a dnes sa už jazyky vyučujú aj na odborných stredných školách. Tam je však hodinová dotácia pre vyučovanie jazykov nižšia ako na gymnáziách a jazykom sa venuje menšia pozornosť ako odborným predmetom. To by sa však v budúcnosti malo zmeniť, pretože všetci stredoškoláci budú od školského roku 2004/2005 povinne maturovať z jedného cudzieho jazyka. Úroveň požadovaných vedomostí by pritom mala byť pomerne vysoká, pretože v kritériách, ktorými sa hodnotí zvládnutie jazyka, sa musíme držať európskych noriem. Niektorým študentom sa podarilo zlepšiť sa v angličtine či nemčine aj vďaka spolupráci na rôznych medzinárodných projektoch. „Ich vyslovený nezáujem o angličtinu sa mi podarilo zlomiť až vtedy, keď sme si spolu s niekoľkými nadšencami vymysleli projekt na tému „ako žijú mladí ľudia v Európe“ a začala sme nadväzovať kontakty so strednými školami v zahraničí,“ hovorí učiteľka angličtiny Zuzana Dobrovská z oravskej učňovskej školy. „Keď dostali možnosť pozhovárať sa s rovesníkmi a zistili, že sa nedokážu vyjadriť začali sa angličtine venovať veľmi intenzívne.“

Dobrá znalosť jazykov je nutná pri zavádzaní nových technológií
Na problémy našich študentov s cudzími jazykmi upozorňujú aj zamestnávatelia. Niektoré vysoké školy v poslednom období nadviazali kontakty s významnými zamestnávateľmi v regióne svojho pôsobenia, aby si overili, či ich absolventi spĺňajú kritériá praxe. City University v Bratislave sa snaží svojim študentom poskytovať aj iné služby ako vzdelávacie. „Spolupracujeme úzko s personálnymi manažérmi niektorých spoločností, aby sme vedeli ako sa menia ich nároky na zručnosti potenciálnych zamestnancov,“ hovorí prodekan City University Bratislava Steven Stromp. „Dobrá znalosť jazykov je jednoznačne jednou z požiadaviek, ktoré s príchodom zahraničných spoločností na Slovenskom nadobúdajú stále väčší význam.“
Problémy s jazykmi majú podľa vedúceho odboru personálneho riadenia v U.S. Steel košice Miroslava Fedora najmä študenti vysokých škôl technického smeru: “Ich znalosť jazykov je skôr pasívna a dnes sa už bez schopnosti komunikovať v angličtine alebo nemčine nezaobídu. Zavádzanie nových technológií vo výrobe je často spojené so stážami v zahraničí, alebo ich prídu sem k nám rozbiehať odborníci z cudzích krajín. Bez schopnosti porozumieť odbornému výkladu v cudzom jazyku to dnes už jednoducho nejde.“

Autor: MONA GÁLIKOVÁ/Foto Archív