Optimistický pohľad z inscenácie Komisia hádam Divadlu Stoka vydrží aj po včerajších dvanástych narodeninách. FOTO - CTIBOR BACHRATÝ
Včerajší večer venovalo bratislavské Divadlo Stoka oslave svojich dvanástych narodenín, na ktoré pripravilo divadelno-hudobný program, podľa slov riaditeľa a režiséra Blaha Uhlára „predstavenie v procese tvorby“ s pesničkami či scénkami, ktoré možno niekedy budú súčasťou nejakej hry. No so zreteľom na permanentné finančné problémy žijú stokári už niekoľko rokov s vedomím, že každá premiéra či oslava narodenín môže byť tou poslednou.
Uhlárov výrok, že sú jediným divadlom, ktoré štátu viac dáva, než od neho dostáva, nie je, žiaľ, bonmotom notorického nespokojenca. „Už tretí rok sme bez dotácie, prežívame len vďaka našej krčme,“ hovorí človek, ktorého ansámbl uviedol od roku 1991 vyše dvadsať autorských premiér, predstavuje špičku slovenského alternatívneho divadla a úspešne hosťoval vo viacerých krajinách. Živorenie a existenčné ťažkosti sa, samozrejme, odrazili na zložení súboru a podpísali sa aj pod niektoré vzťahové problémy. „Paradoxne práve teraz, keď sa nám veľmi dobre rozbehla spolupráca s novými ľuďmi, čelíme ďalšej hrozbe, ktorá môže byť naším koncom.“
Nedávno totiž zbúrali meniareň, patriacu do „areálu“ priemyselných stavieb, kde má Stoka svoje sídlo. „Zdá sa mi, že sa blíži koniec.“ Divadlo totiž sídli na Pribinovej ulici, ktorá má radikálne zmeniť svoju tvár a stať sa reprezentačnou mestskou lokalitou.
K pokoju iste neprispela ani pozvánka, ktorú Uhlár dostal od Stálej konferencie občianskeho inštitútu (SKOI) na diskusný večer týždenníka Domino fórum, ktorý bol v bývalom V-klube. „Tieto večery, nazývané Zasurmili surmity, mali dlhoročnú tradíciu práve v našom divadle, v čase najtvrdšieho mečiarizmu sme organizátorom poskytovali vtedy vzácny priestor, a tak nás to trochu zaskočilo. Tým skôr, že nám doteraz boli naklonení a blízki. Samozrejme, že nám to prinášalo tiež pár potrebných korún, o ktoré sme teraz prišli,“ pokračuje Uhlár, ktorý v tom nechtiac vidí ďalšiu formu štátneho ekonomického tlaku.
Túto obavu nám však včera rozptýlila Jana Šúpová z SKOI, podľa ktorej sa spolupráca so Stokou nekončí. A pri narodeninách možno stokárov potešia aj ďalšie informácie, ktoré sme získali na bratislavskom magistráte. Veľkolepý projekt írskeho investora „zóna Pribinova“ momentálne nepočíta s parcelou, na ktorej stojí divadlo. Magistrát síce má o jej využití svoje predstavy, no tie sú v časovom horizonte umožňujúcom Stoke osláviť dvanáste i tešiť sa minimálne na trináste narodeniny, ako aj pracovať na nových divadelných projektoch bez akútnej hrozby straty strechy nad hlavou.
ALEXANDER BALOGH
