Oficiálne čísla hovoria, že druhé zamestnanie má 100-tisíc ľudí. Tých, ktorí sa do štatistiky nedostali, lebo pracujú načierno, je zrejme ešte viac. Učitelia upratujú školy, mäsiari chodia na súkromné zabíjačky, remeselníci majú svoje fušky, študenti umývajú riady či brigádujú v supemarketoch.
Väčšina možno naozaj žije vo veku šoubiznisu a zábavy, ktorou sa nechá kŕmiť každý večer a cez víkendy. Kto sú ale tí, ktorí pracujú a pracujú a pracujú? Kto sú tí, ktorí žijú vo veku práce?
Presné čísla koľko ľudí má popri práci "bokovku" sa asi nikdy nedozvieme. Dnes sú známe len odhady, aj to z roku 2000.
Podľa Inštitútu informatiky a štatistiky sa ľudia pomimo najviac zamestnávajú vo veľkoobchodoch, hypermarketoch a v školstve. V posledných rokoch je veľmi rozšírená aj práca v poisťovníctve - tisíce ľudí robia popri práci poisťovacích agentov.
Štatistický úrad pravidelne zisťuje prečo ľudia majú, alebo si hľadajú aj ďalšie zamestnanie. Najčastejšie odpovede sú, že kvôli nedostatočnému zárobku v hlavnom zamestnaní. Obavy zo straty zamestnania sú len úplne okrajovým motívom.
Privyrábanie si je bežné aj vo vyspelých krajinách. V Spojených štátoch amerických je normálne, keď študent pokosí bohatšiemu susedovi za pár dolárov trávnik, alebo ak chudobnejšia susedka postráži niečie dieťa.
Kto je pre agentúru zaujímavý
K práci pomimo sa väčšina ľudia neradi verejne priznávajú, ale anonymne sa dajú nájsť kdekoľvek. Niektorí si hľadajú možnosť ďalšieho zárobku prostredníctvom inzerátu - ponúkajú sa napríklad, že budú žehliť, upratovať či doučovať, iní sa snažia dostať sa k práci popri hlavnom zamestnaní aj cez pracovné agentúry.
"Pre nás sú zaujímaví najmä takí uchádzači o vedľajšiu prácu, ktorí robia na zmeny. Keď niekto pracuje napríklad od ôsmej ráno do piatej popoludní a čas má iba večer, ťažko si nájde druhú robotu, ale záleží aj od toho na akú brigádu by išiel. Vo väčšine prípadov je ľuďom jedno akú prácu im sprostredkujeme. Najčastejšie sú to hypermarkety, alebo pomocné práce vo výrobných podnikoch," hovorí Alena Dadová z košickej pobočky agentúry Nosluš. "Väčšinou je to tak, že máme požiadavku od firmy, ktorá potrebuje ľudí a my ich dodáme. Máme zaregistrovaných stálych záujemcov o vedľajšie práce, ktorí sa občas prídu informovať, či nie je nejaká ponuka." Veková a vzdelanostná štruktúra záujemcov o vedľajšie zamestnanie sa podľa nej jednoznačne určiť nedá, lebo chodia všetci - aj ľudia s nižším vzdelaním, aj vysokoškolsky vzdelaní.
Načierno a lacno
Potrebujete prišiť gombíky, vyžehliť, doučiť matiku, angličtinu, obnoviť glazúru na vani, alebo opraviť elektrinu? Žiadny problém, v každom meste sú ľudia, čo si potrebujú privyrobiť a sú záujemcom k službám. Všetko robia načierno, ale o to lacnejšie.
"Potreboval som vyvŕtať diery do steny, aby som mohol zavesiť dva obrázky. Lenže do panelu to vôbec nešlo, zatupil som tri vrtáky a dierka v stene bola hlboká zo tri milimetre," hovorí Bratislavčan Zdeno Sládek. "Suseda mi poradila, že ona si našla v inzertnom časopise kontakt a obrazy jej už visia. Zavolal som mu aj ja, dohodli sme sa na večer. Vraj je elektrikár a takto chodí po sídlisku po večeroch a cez víkendy vŕtať. Má špeciálne vrtáky aj do panelov. Jedna diera desať korún, ešte mi aj zatĺkol hmoždinky do steny a zaskrutkoval skrutku."
Fuškári na dedine
Zopár fuškárov sa nájde aj v každej dedine, mnohí z nich robia na zmeny a keď majú voľno, privyrábajú si ako vedia. Nie je problém zohnať klampiara, kúrenára, stolára, či murára. Ceny sa pohybujú od oka - podľa toho aký bohatý je zákazník.
"Ja som na invalidnom dôchodku, mal som ťažký úraz. Ale vždy v lete chodievam hádzať do miešačky, fúrikovať, alebo hocičo vláčiť. Som doma a mám troch stálych majstrov, ktorí si ma zvyknú volať, keď potrebujú takéto roboty. Niekedy zavolajú aj dvaja naraz. V lete je roboty dosť v lete, najviac v sobotu. Keď je dobrý mesiac, mám aj osem, deväťtisíc," hovorí brigádnik zo Záhoria, ktorý berie päťdesiat korún na deň plus obed. V dedine každý vie, že dostáva invalidný dôchodok a popritom načierno robí, ale nikto ho neoznámi.
Mešťania využívajú inzeráty
Privyrobiť si potrebujú aj tí, čo žijú v mestách. Tu je to však trochu ťažšie a tak sa viac využívajú inzeráty. Lepenie krabičiek - za jednu od päť do päťdesiat halierov, alebo vyrábanie gombíkov, sú bežné ponuky. Zbohatnúť sa na tom nedá, ale niekomu pomôže aj pár korún navyše. Občas cez víkend alebo podvečer zazvonia pri dverách paneláku rôzni opravári - za tridsať korún opravia dáždnik, za desať naostria nôž, alebo nožnice. Všetko popri práci a načierno.
Doučovanie
Vysokoškolsky vzdelaní ľudia si veľmi často privyrábajú doučovaním. "Doučovala som matematiku. Za stodvadsať korún na hodinu. Už sa mi to nechce veľmi robiť, tak si nezháňam nových ľudí, ale vždy osloví niekto mňa. Ľudia, ktorí potrebujú pre svoje deti doučenie matiky pred skúškami na strednú, alebo vysokú školu, sa pýtajú známych, či nepoznajú niekoho, kto doučuje. Ja som zatiaľ doučovala asi tridsať detí, všetci prijímačky urobili," hovorí poisťováčka Michaela, ktorá vyštudovala matematiku. "Ale počula som, že niektorí doučujú aj za tristo, aj za päťsto korún na hodinu. Ale sú aj takí, čo doučujú viacerých študentov naraz a od každého pýtajú päťdesiat korún."
Slušne si môžu doučovaním privyrobiť aj jazykári - najmä angličtinári a učitelia na vysokých školách. Rodičia sú ochotní slušne zaplatiť za to, že ich deti vedia pripraviť na prijímačky.
Učiteľ, čo upratuje
Učiteľ telocviku v jednej z bratislavských základných škôl sa do telocvične vracia každý večer. Prichádza o pol desiatej, aby upratal po tých, čo si školskú telocvičňu prenajímajú na večer. "Plat učiteľa naozaj nie je ktoviečo. Bývam na skok od školy, tak chodievam upratať telocvičňu, niečo si privyrobím. Telocvičňu aj šatne upracemza dve hodiny, pred polnocou som doma. Robím takto piaty rok," hovorí učiteľ.
Vedľajšie zamestnanie upratovača má oficiálne. Niektorí žiaci o tom, vedia, ale väčšina nie. "Od telocvične mám kľúč, takže celú sobotu a nedeľu ju mám pre seba. Keď je v zime škaredé počasie, vezmem deti v sobotu do telocvične zakopať si do lopty, alebo zaskákať do žineniek. V piatok nikdy neupratujem, robím to až v nedeľu večer, aby bola v pondelok telocvičňa čistá. Okrem telocviku učím zemepis, ale len málo detí chce z tohto predmetu doučovanie, takže tým si nezarobím, ako matikári, alebo nemčinári."
Prednášanie veľmi nevynáša
Na vysokých školách oficiálne prednáša veľmi veľa ľudí, ktorí nie sú ich zamestnancami. Lekári si privyrábajú prednáškami na lekárskych fakultách, bankári na ekonomických, právnici na právnickej. Väčšinou však nejde o veľké peniaze.
Ženy často dílujú
Menej zarábajúci, prípadne menej vzdelaní ľudia sa vrhnú na čokoľvek. Slabšie zarábajúce ženy si často privyrábajú dílerstvom - predávajú rôzne parfémy, alebo kozmetiku. Chodia po domoch, zvonia pri dverách, niektorí už majú vybudovanú stálu klientelu, čo sa ozýva sama. Takto si zarábajú všetky možné vekové aj vzdelanostné skupiny žien.
Vedieť jazyk, sa oplatí
Oficiálne si celkom slušne môžu privyrobiť tí, čo perfektne ovládajú cudzie jazyky. Zuzana pracuje v novinách a popri tom prekladá. "Prekladám kratšie veci, ku ktorým sa väčšinou dostanem cez známych, napríklad mi ponúknu niekoľkostranový preklad, ktorý stíham buď popri zamestnaní, alebo cez víkend. Okrem toho prekladám knihy, ktoré sú lepšie honorované, ale to je práca aj na pol roka na jednu knihu. Predtým som robila vo vydavateľstve, takže cez bývalého zamestnávateľa, alebo cez bývalých kolegov sa dostávam ku knihám. Musím si vyberať, lebo ponúk je viac ako stíham. Niekedy si myslím, že by som prekladala, aj keby som necítila finančný tlak, lebo ma toj baví. Z menších vecí sa veľmi nedá zarobiť, to je akurát na posedenie v lepšej reštaurácie, alebo na kúpu cédečka, alebo knihy navyše. Honorár z kníh je zaujímavejší, dostávam ho postupne, nie naraz. Takých ako ja je viac. Bývalá spolužiačka, robí na jednom ministerstve a vo voľnom čase tiež prekladá."
...............................................
Kto chce pracovať, musí zaplatiť
V novinách i na internete je množstvo inzerátov, ktoré ponúkajú jednoduchú prácu na doma, ktorá sa dá robiť popri zamestnaní. Za pár hodín práce denne sľubujú zárobok až niekoľko desiatok tisíc korún.
V jednom inzeráte sme našli odkaz na internetovú stránku, kde písali, ako sa môže zmeniť život človeka, len čo začne pre nich pracovať. Sú tam aj príbehy ľudí, ktorí vďaka novej práci zarábajú 70-tisíc korún mesačne.
Na stránke však nie je nič o tom, o akú prácu ide. Ak to chcete zistiť, musíte si objednať rozhodovací balíček za 590 korún. Andrej Sabadoš, ktorý tento projekt zabezpečuje nám povedal, že ide o internetový obchod. Poprel, že by mu išlo o to, aby vylákal od záujemcov peniaze. Zároveň dodal, že odchádza do Nemecka a s touto činnosťou končí.
Ďalší inzerát, na ktorý sme sa ozvali, ponúkal externú prácu na 3 hodiny denne. Ženský hlas v telefóne nám oznámil, že ide o obchodnú spoločnosť, ktorá pracuje v oblasti zdravia. "Náplň práce a bližšie informácie dávame na pohovoroch."
Reklamná agentúra ponúka príležitosť realizovať sa. Žiadna prax vítaná. Aj takýto inzerát sme našli v novinách. Asistentka spoločnosti nám cez telefón oznámila, že ide o reklamno-obchodnú spoločnosť, ktorá sa zaoberá reklamnými kampaňami v oblasti gastronómie. Ak máme o prácu záujem, musíme absolvovať osobný pohovor s manažérom spoločnosti. A o akú prácu vlastne ide? "Bližšie informácie poskytuje manažér spoločnosti."
Ďalší inzerát sľubuje 20-tisíc mesačne za prácu doma. Na telefónnom čísle sa dozvedáme, že prácu nám budú posielať poštou a poštou ju budeme posielať aj naspäť. Ak máme záujem pošlú nám na dobierku katalóg pracovných príležitostí, z ktorého si môžeme vybrať firmu, pre ktorú budeme pracovať.
Aj hypermarkety zamestnávajú brigádnikov. Podľa hovorkyne spoločnosti Carrefour Jany Havlíčkovej ide väčšinou o študentov. Zamestnávajú ich predovšetkým v obdobiach, kedy sa nakupuje viac ako inokedy - pred Vianocami či Veľkou nocou. Brigádnici robia väčšinou pokladníkov alebo doplňujú tovar. Hľadajú ich cez personálnu agentúru.
PETER CSERNÁK
....................................................
Kto všetko si privyrába?
Pani Beáta učí na jazykovej škole v Poprade angličtinu. Okrem toho doučuje žiakov aj súkromne. Odmieta však, že by to robila len kvôli peniazom "Predovšetkým ide o potešenie," tvrdí. Keďže bola tri roky v zahraničí, kde študovala a niečo si aj zarobila, nepotrebuje si takto privyrábať. Vraví, že je rada vyťažená a takto vie, že ľuďom nejakým spôsobom aj pomôže.
Pani Mária pracuje v Bratislave ako úradníčka. Mesačne zarába 11-tísíc korún hrubého. Plat jej nestačí. Potrebovala by ešte aspoň 3-tisíc korún. Dala si inzerát, šťastie skúšala aj cez personálnu agentúru. Zatiaľ bezvýsledne. "Súrne by som potrebovala nejakú robotu," vraví. "Každý týždeň cestujem za mamou a to si musím nejako vykryť." Prijala by takmer akúkoľvek prácu. Od prepisovania na počítači, cez nakupovanie, stráženie detí až po žehlenie.
Pani Luciu sme kontaktovali prostredníctvom inzerátu, v ktorom ponúkala, že bude po večeroch žehliť. Povedala nám, že inzerát už nie je aktuálny. Je novinárka a okrem toho doučuje angličtinu. Štyrikrát do týždňa učí ráno dve hodiny a každé popoludnie tri hodiny. "Dá sa tým celkom slušne zarobiť a aspoň si trénujem jazyk," vraví.
(pcs)
................................................
Bol elektrikár, dnes zarába cez 40-tisíc
Inzerát v novinách ponúka prácu na vedľajšiu činnosť - desať až pätnásť hodín týždenne v novootvorených štúdiách krásy v Bratislave. "Hľadáme pracovníkov na pozíciu konzultant a supervízor," oznamuje muž, ktorý zdvihol telefón a dohodne osobné stretnutie.
V čase stretnutia sa na chodbe pri firme tlačí zo dvadsať ľudí. Všetci prišli na pohovor. Nikto nevie, o akú prácu ide.
Po chvíli pred uchádzačov o prácu na hlavnú činnosť aj bokom predstupuje mladá pani. Predstavuje firmu: ide o spoločnosť, ktorá sa zaoberá predajom potravinárskych výrobkov a liečebnej kozmetiky firmy Herbalife.
Spoločnosť potrebuje konzultantov. Ich úlohou je zháňať ľudí na stretnutia, kde budú predvádzať výrobky firmy. Tvrdí, že tí, čo sa práci budú venovať desať až pätnásť hodín týždenne zarobia za mesiac od štyroch do šesťtisíc korún.
Úlohou supervisora je viesť tím niekoľkých konzultantov. Ak pracuje na vedľajšiu činnosť, zarobí od desať- do pätnásťtisíc korún, ak pracuje na hlavnú činnosť, jeho zárobok bude určite vyšší ako pätnásťtisíc.
Na záver prednášky predstupuje pred záujemcov päť zamestnancov. Hovoria koľko zarábali predtým a koľko zarábajú teraz. Bývalá podnikateľka zarába mesačne okolo 40-tisíc, bývalý elektrikár vraví, že má zmluvu, ktorá mu garantuje minimálne 40-tisíc. K tomu dostáva ešte rôzne príplatky. Svoju prácu si nevedia vynachváliť.
Ale, je tu také malé ale. Každý pracovník musí firme ročne platiť 3300 korún za vedenie ekonomických záležitostí. Samozrejme, že poplatok sa platí dopredu. Kto má záujem pracovať, musí zaplatiť ako zálohu 150 korún. Prednášajúca vysvetľuje, že preto, aby si boli istí, že záujem záujemcu je skutočný a nechce to len vyskúšať.
Po asi polhodinovej prednáške nasleduje osobný pohovor. Muž v slušivom obleku vysvetľuje, že firma očakáva v blízkej budúcnosti až päťnásobný rast tržieb. Vzápätí hovorí, že ich produkty nemôžu byť neúspešné, lebo firma je monopolným dodávateľom stravy pre amerických kozmonautov.
Práve v ten istý deň Česká tlačová kancelária vydáva správu, že na medzinárodnej vesmírnej stanici ISS prepukla "ruská éra". Na tejto stanici sú aj americkí kozmonauti a jedia už výhradne iba ruskú stravu. Po katastrofe amerického raketoplánu Columbia a dočasnom zastavení všetkých letov raketoplánov totiž posádku ISS zásobujú výhradne Rusi. A ani predtým americkí kozmonauti na vesmírnej stanici nejedli potraviny výhradne od jedného výrobcu jedálny lístok kozmonautov obsahoval dve ruské a dve americké jedlá denne. Monopolným dodávateľom pre kozmonautov na ISS sa tak stala továreň v Birjuleve pri Moskve, kde vyrábajú pre kozmonautov osemdesiat rôznych produktov.
Keď muž vidí pochybnosti, vraví: "Firma bez vás fungovala doteraz, bude fungovať aj naďalej." Po našich slovách, že práca je akási podozrivá, keď treba vopred zaplatiť, a po dlhšom tichom rozmýšľaní či náhodou práve oni nezarábajú pomimo svojej roboty tým, že im uchádzači o prácu platia, podáva vyplnený dotazník so slovami: "To si zoberte, ja to nepotrebujem. Keď si to rozmyslíte, tak mi ho prineste."
..............................................
Ako to bolo kedysi
o Fušky, ktorými si ľudia neoficiálne privyrábali, boli rozšírené zhruba rovnako, ako dnes.
o Aj oficiálne mohol každý popri hlavnom zamestnaní robiť koľko chcel. Tesne po páde komunizmu sa práca navyše volala vedľajší pracovný pomer, bolo to podľa paragrafu 71 vtedajšieho zákonníka práce.
o Vedľajší pomer bol na rovnakej úrovni ako hlavný pracovný pomer, jediné obmedzenie bolo, že vedľajší musel mať menej hodín, ako hlavný. Lenže ak mal hlavný pracovný pomer osem a pol hodiny denne, stačilo, aby bol vedľajší napríklad o pol hodinu kratší a bolo to v poriadku.
o Čas hlavného pracovného pomeru bol stanovený na 42,5 hodiny týždenne. Nič viac stanovené nebolo, keď človek vládal, mohol robiť od rána do večera na vedľajší pracovný pomer, ak stíhal, mohol mať okrem hlavného aj vedľajší pracovný pomer a ešte k tomu dohodu o pracovnej činnosti a väčšinou to nikoho nezaujímalo.
o Z vedľajšieho pomeru museli zamestnávatelia platiť odvody. Počet hodín pri prácach na dohodu nemohol prekročiť viac hodín, ako polovicu riadneho pracovného času a vtedy zamestnávateľ odvody neplatil.
Ako je to dnes
o Fušky sú stále aktuálne.
o Niekdajší vedľajší pracovný pomer sa dnes volá skrátený pracovný pomer. Lenže v Zákonníku práce je stanovené, že zamestnanec môže odrobiť iba 58 hodín do týždňa. Čiže keď má hlavný napríklad 40 hodín týždenne, na ten skrátený pracovný pomer môže robiť oficiálne maximálne 18 hodín týždenne.
o Zo skráteného pracovného pomeru musí zamestnávateľ platiť odvody. Okrem toho existujú dohody, z ktorých zamestnávateľ nemusí platiť poistné. Dohôd môže mať zamestnanec s rôznymi zamestnávateľmi koľko chce, čiže v podstate takisto môže robiť toľko, koľko vládze.
.............................................
Kto a aké máva vedľajšie zamestnanie, alebo fušky
Robotníci, ktorí pracujú na zmeny:
pomocné práce; odborné fušky po dedinách (napríklad murári, obkladačkári, stolári, zámočníci); opravy všetkého možného; práce v skladoch, veľkoobchodoch; upratovanie kdekoľvek v blízkosti bydliska;
Strážnici, ktorí robia na zmeny
všetky pomocné práce na stavbách; príležitostné brigády;
Úradníci
upratovanie v blízkosti bydliska; pomocné práce; zadávanie údajov do počítačov; vzdelaní úradníci, alebo úradníci z ministerstiev prednášajú ma vysokých školách (napríklad vedúci právnických odborov prednášajú na právnických fakultách a podobne);
Mäsiari
zabíjačky;
Učitelia
upratujú v školách; učia na iných školách; doučujú; robia v kultúrnych, alebo športových organizáciách; prekladajú; učitelia vysokých škôl robievajú prednášky; pracujú vo vede;
Účtovníci
robia daňové priznania; vedú účtovníctvo menším firmám, alebo živnostníkom;
Študenti, menej zarábajúci ľudia
všetko: pomocné práce; lepenie etikiet; práce v poľnohospodárstve; doučovanie mladších; zadávanie údajov do počítačov; umývanie riadov; stráženie detí; staranie sa o starších; lepenie škatuliek; prepisovanie textov; brigáda v hypermarketoch, reštauráciách, skladoch; vykladanie tovarov; podomový predaj kozmetiky, zaručených prípravkov na chudnutie;
Lepšie zarábajúci vzdelaní odborníci
konzultácie; poradenské činnosti; prednášky; písanie textov do novín, kníh, odborných časopisov;
Odhad počtu ľudí, ktorí majú vedľajšie zamestnanie
Počet zamestnancov vo vedľajších zamestnaniach v jednotlivých odvetviach možno len odhadnúť. Inštitút informatiky a štatistiky ho počítal pomerne zložitým systémom, odhad je z roku 2000, pretože novší a presnejší zatiaľ nie je. Od roku 2000 sa pomery dosť zmenili, napríklad v poisťovníctve, alebo finančnom sprostredkovaní pracujú stovky až tisíce ľudí vo vedľajšom zamestnaní, ktorí zháňajú klientov a poisťujú.
Veľa ľudí má vedľajšie zamestnanie načierno - na stavbách, v obchodoch, reštauráciách, alebo si privyrábajú vo svojom okolí pri akýchkoľvek pomocných prácach. Počet takýchto ľudí nie je možné ani odhadnúť.
V ktorom odvetví - Koľko ľudí na vedľajšie zamestnanie - Koľko živnostníkov má vedľajšie zamestnanie
Poľnohospodárstvo - 876 - 369
Lesníctvo, ťažba dreva - 746 - 203
Rybolov, chov rýb - 3 - 0
Ťažba ropy, plynu - 4 - 0
Ťažba a úprava ostatných nerastov - 30 - 0
Výroba potravín - 1 082 - 275
Textilná výroba - 365 - 706
Odevná výroba, spracovanie kožušín - 239 - 343
Spracovanie kože - 153 - 110
Spracovanie dreva - 479 - 797
Výroba celulózy, papiera - 69 - 33
Vydavateľstvo a tlač - 938 - 496
Výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrových palív - 2 - 0
Výroba chemikálií - 88 - 5
Výroba z gumy a plastov - 405 - 0
Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov - 221 - 499
Výroba kovov - 26 - 29
Výroba kovových výrobkov - 1 335 - 2 091
Výroba strojov a zariadení - 504 - 327
Výroba kancelárskych strojov a počítačov - 57 - 103
Výroba elektrických strojov, prístrojov - 572 - 2 278
Výroba rádiových, televíznych, spojových zariadení - 196 - 254
Výroba zdravotníckych prístrojov, optických prístrojov, hodín - 494 - 753
Výroba motorových vozidiel, prívesov - 1 - 27
Výroba ostatných dopravných zariadení - 56 - 27
Výroba inde neklasifikovaná, výroba nábytku - 338 - 52
Recyklácia druhotných surovín - 98 - 213
Výroba, rozvod elektriny, plynu, pary, teplej vody - 192 - 0
Výroba a rozvod vody - 151 - 122
Stavebníctvo - 5 316 - 691
Predaj, údržba áut, motoriek, pohonných hmôt - 810 - 232
Veľkoobchod, sprostredkovanie, okrem áut - 9 460 - 12 264
Maloobchod okrem áut, oprava spotrebného tovaru - 6 060 - 9 704
Hotely a reštaurácie - 2 510 - 2086
Pozemná doprava, potrubná doprava - 1 382 - 67
Vodná doprava - 2 - 4
Vzdušná doprava - 2 - 15
Vedľajšie a pomocné činnosti v doprave - 952 - 219
Pošty a telekomunikácie - 84 - 12
Peňažníctvo - 72 - 23
Poisťovníctvo - 28 - 0
Finančné sprostredkovanie - 36 - 71
Iné obchodné služby - 15 092 - 5 616
Nehnuteľnosti - 1 281 - 368
Prenájom strojov, tovarov osobnej spotreby - 470 - 484
Počítačové činnosti - 724 - 961
Výskum a vývoj - 684 - 56
Verejná správa, obrana, sociálne zabezpečenie - 1 840 - 0
Školstvo - 7 388 - 542
Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť - 3 967 - 2 135
Čistenie odpadových vôd a likvidácia odpadov - 259 - 25
Činnosti členských organizácií - 256 - 0
Rekreačné, kultúrne a športové činnosti - 1 444 - 211
Ostatné služby - 697 - 839
----------------------------------------
Spolu - 61 478 - 46 741
(Zdroj: Inštitút informatiky a štatistiky)
