ou?
Kde inde ako v Amerike. Americká história trvá iba niekoľko storočí a preto z nej Američania žmýkajú, čo sa dá. Kde chýbajú fakty, vznikajú mýty a od nich sa odvíjajúce „stories“. Jedna z klasických amerických mytologických postáv je správny muž, bojujúci za správne americké ideály – slobodu a spravodlivosť. A tak ako má mnoho amerických miest správneho muža vo svojom šerifovi, aj Metropolis má svojho Supermana a Gotham City Batmana. Ale pekne po poriadku.
Začiatky – 1896-1937
Prvé komixové stripy sa v Amerike objavili na sklonku 19. storočia v nedeľných novinových prílohách. Ich priekopníkom bolo Žlté dieťa Richarda F. Outcaulta, ktoré sa „narodilo“ 16. februára 1896 v Hearst New York American. O rok neskôr už boli príbehy Žltého dieťaťa vydané ako samostatná príloha Sunday Journal za 5 centov. Zrodil sa nový žáner. Až do 30. rokoch produkovali mnohé vydavateľstvá prílohy s kreslenými príbehmi, vrátane množstva reklamných komixov. Prvé žartovné zvieratko Krazy Kat malo svoj strip v novinách The Family Upstairs. Komix Mutt a Jeff zasa pomohol zdvihnúť náklad Chicago American, pretože noviny ich vydávali na pokračovanie a tak, aby si čitatelia mohli vystrihovať jednotlivé stripy a skladať svoj komix. V roku 1922 sa objavil prvý špecializovaný časopis Comic Monthly (Komixový mesačník). Tridsiate roky priali komixu čoraz viac, ľudia milovali kreslené príbehy Tarzana od výtvarníka Hala Fostera či Mickey Mousea od Disneyho popredného umelca Floyda Gotfresona. V októbri 1931 sa v Chicago Tribune pod vplyvom tamojšej vojny gangstrov objavili prvé príbehy Dicka Tracyho, ktoré si takisto získali srdcia čitateľov.
V roku 1933 založili Harry L. Wildenberg a Max. C. Gaines, zamestnanci Eastern Color v New Yorku, Funnies on Parade – prvý komixový časopis moderného štýlu, ktorý rozprával príbehy Mutta a Jeffa, Joe Palooka či Regular Fellas. Okrem nich obsahoval aj reklamu koncernu Procter and Gamble. Enormný úspech čoskoro zdvihol náklad až na 250 000 výtlačkov, prilákal množstvo solventných inzerentov a inšpiroval k vzniku ďalšieho, až 100 stránkového komixového magazínu Storočie komixu. Nápad predávať komixové časopisy samostatne (teda už nie ako novinovú prílohu) nenechal na seba dlho čakať. Opäť pochádzal z dielne Eastern Colors a dostal názov Famous Funnies, Series 1. O jeho popularite svedčí i fakt, že za viac než 20 rokov vyšlo spolu 216 sérií v konečnom náklade 200 000 výtlačkov. Samozrejme, komixové príbehy v novinách a časopisoch žili ďalej a stále sa rodili noví hrdinovia, napríklad Flash Gordon, Terry a piráti či Dragoon Lady.
Zlatá éra 1938-1945: Superman a Batman
Keď v roku 1933 použil Jerome Siegel prvýkrát meno Superman vo svojom kreslenom príbehu, bola postava ešte zločincom a nič nenasvedčovalo jej budúcej obľube. Siegel z neho napokon s výtvarníkom Josephom Schusterom urobil hrdinu a to sa svetu za pár rokov vyplatilo. V apríli roku 1938 predali Siegel a Schuster všetky práva k svojej postave mimozemšťana so supeschopnosťami, skrývajúceho sa za identitu novinára Clarka Kenta za 130 dolárov spoločnosti DC (Detective Comics) za 130 dolárov. Postava bola predtým odmietnutá niekoľkými spoločnosťami, ktoré to asi dodnes ľutujú. Action Comics No. 1 predstavilo svetu Supermana v 200 000 výtlačkoch po 10 centoch. Číslo 7 sa však už tlačilo v polmiliónovom náklade.
Prvé príbehy Supermana sa dajú čítať len s nostalgickým úsmevom, avšak pre vtedajších čitateľov to bolo niečo nové. Ľudia unavení svetovou hospodárskou krízou a v predvečer Pearl Harbour boli vďační za inú realitu než tú, ktorú im poskytoval život. Superman si čoskoro našiel cestu do médií v celých USA. V roku 1939 začali súbežne s komixom vychádzať novinové stripy so Supermanom, ktoré sa objavovali až do roku 1966. V nich sa prvýkrát objavilo meno planéty pôvodu Supermana - Krypton, a mená jeho rodičov Jor-El a Lora.
Vďaka úspechu Action Comics dostal Superman ako prvý superhrdina svoj vlastný titul „Action Comics - Superman“. V 16.čísle bol čitateľom predstavený Supermanov operačný priestor – Metropolis, kríženec New Yorku a ďalších miest východného pobrežia USA. S úspechom komixovej série sa Superman prepracoval v roku 1940 i do rádia – vtedy veľmi populárneho, kde sa na niekoľko rokov zabýval. V tej dobe sa ešte nevyznačoval extra výnimočnými schopnosťami – nelietal, iba skákal (ale stále ďalej a vyššie), nemal ešte rentgenový pohľad ani supersluch. Chytal zločincov a kadejakých podvodníkov, dokonca sa pokúsil ukončiť druhú svetovú vojnu, keď polapil Stalina s Hitlerom a priviedol ich do Ženevy pred medzinárodný súd.
Mnoho komixových kresliarov a scenáristov, posilnených nebývalou popularitou Supermana, horúčkovito pracovalo na jeho rovnako úspešnom konkurentovi. V roku 1939 sa v Detective Comics No. 27 objavil Batman. Jeho kresliar Bob Kane sa nechal inšpirovať renesančnými kresbami lietajúcich strojov od Leonarda da Vinci. Scenárista Bill Finger mu vymyslel skrytú identitu Bruce Wayna a dej príbehu umiestnil do Gotham City. Batman takisto bojoval proti všemožným zloduchom, ale na rozdiel supermana nedisponoval žiadnymi nadpozemskými superschopnosťami (okrem nemožnosti poraziť ho). Jeho čitateľský sex appeal spočíval skôr v precíznom kresliarskom umení a pôsobivých príbehoch.
Zlatý vek komixu zmenil natrvalo svet kreslených postáv – namiesto obyčajných ľudí nastúpili superhrdinovia a superbytosti, ktoré sa podstatne odlišovali od bežnej americkej populácie. Počas 2. svetovej vojny existovalo približne 400 postáv, založených na chlapíkovi v plášti. Po jej skončení dopyt po inej realite upadol a s ňou skončila i zlatá éra komixu.
Päťdesiate roky - kríza: Pokúšanie nevinnosti a Kódex komixu
Vydavatelia sa snažili zarábať ďalej a ponúkali čitateľskej obci stále nové žánre. Doba priala romantickým, westernovým, ale aj, hororovým, krimi- a pornokomixom. Nemožno sa čudovať, že v roku vyšla knižka váženého psychiatra Dr. Fredericka Werthama „Pokúšanie nevinnosti“, v ktorej označil komix za jednu z príčin kriminality mládeže. Kreslené príbehy podľa Werthama nabádali tínejdžerov k zanedbávaniu školských povinností, drogovaniu, páchaniu násilia podľa vzoru komixových hrdinov, predčasnému sexuálnemu životu či dokonca k homosexualite a lá „Batman a Robin“. Kniha mala medzi rodičovskou a pedagogickou verejnosťou veľký ohlas, a preto nečudo, že jej tlaku podľahlo aj zákonodarstvo.
V roku 1954 bol ako vedľajší produkt kladiva na komunistické čarodejnice vyhlásený Comics Code Authority. Uvedené nariadenie zničilo mnoho sérií a poškodilo komixy, ktoré napriek všetkému vychádzali ďalej. Postavy DC Comics zostali na úrovni kreslených rozprávok pre deti. Veľa vydavateľstiev, medziiným aj Eastern Colors, skrachovalo. Vďaka invencii vtedajších autorov sa však podarilo zachrániť niekoľko postáv, ktoré prežili do dnešných čias.
60. a 70. roky – vek nových hrdinov: X-Meni a Spiderman
To všetko plus rozvíjajúci sa záujem o vesmír a rastúca popularita sci-fi literatúry na prelome 50. a 60. rokov sa nutne odrazilo i v komixových príbehoch. Boli plné vesmírnych votrelcov, robotov a vynálezov. Obmedzenia v podobe kódu nutne stvorili aj nové komixové charaktery, z ktorých sa zrodili ďalší populárni hrdinovia.
Aj spoločnosť Marvel Comics začala mať spočiatku problémy a jej poslednou šancou bolo prísť s niečím novým, čo ľudí pritiahne. Jack Kirby a Stan Lee sa preto pustili do vytvárania nových, do tých čias veľmi netradičných postáv. V roku 1961 sa objavil prvý zošit Fantastic Four. Jej úspech vydal jednoznačný signál, že cesta, po ktorej sa Lee a Kirby vydali, je správna. Už bolo jasné, čo čitatelia chcú a predaj sa zdvihol do výšin, o akých sa do tých čias nikomu ani nesnilo. Marvel dodnes patrí (popri už spomínanom DC, Dark House a Image) medzi najväčšie komixové vydavateľstvá na svete. Nasledoval Hulk a ihneď po ňom skutočne revoluční X-Meni.
V roku 1963 sa v Amazing Fantasy No. 15 mihol ďalší absolútne nový tip postavy: Spiderman. Obyčajného chlapca náhodou pohryzie rádioaktívny pavúk a on tak získa neobyčajné schopnosti. Ďalšia obrovská sonda do života superchlapíkov. V roku 1964 Lee oživil hrdinu Druhej svetovej vojny Captaina America. Objavil sa aj Doctor Strange, ktorý sa o čosi neskôr stal symbolom psychedelických úletov hnutia hippies. Nasledovalo aj niekoľko čiernych hrdinov, napríklad Black Panther, či intelektuálov - pomerne kultový Silver Surfer si získal obľubu najmä u vysokoškolákov a inteligencie vôbec. Komix konečne stratil nálepku pokleskového žánru a začal hlbšie prenikať do masovej kultúry.
Komix po 100 rokoch: čo bolo vlastne skôr?
Osemdesiate roky priali širokej popularite filmu i televízie. Je nesporné, že komix inšpiroval mnohé diela a tento proces prebiehal aj po opačnej línii. Dnešným divákom už pomaly nie je jasné, čo bolo vlastne skôr – film alebo komix. Ale nie je vlastne jedno?
Superhrdinovia dostali na filmovom plátne či televíznej obrazovke ľudskú podobu, diváci sa s nimi vedeli stotožniť a mnohým začínajúcim hercom odštartovali hviezdnu kariéru. Spiderman sa vďaka mamutej porcii popularity udržal na vlne záujmu – mimochodom, práve jeho príbehy z 80. rokov mohli prostredníctvom maďarského vydavateľstva Semic-Slovart obdivovať aj fanúšikovia komixov v Československu. Jeho starší kolega Superman bol (a stále je) vlajkovou loďou DC Comics aj vďaka ziskom z najrôznejších autorských práv na filmy, figúrky, kostýmy a množstvo suvenírov.
Okrem toho sa nakrúcali celovečerné filmy o Batmanovi, v ktorých sa blyslo veľa hereckých hviezd. Svojej filmovej podoby sa dočkali aj X-Meni, Barbar Conan, Dick Tracy, Simpsonovci a mnohí ďalší. Aj tu vynikli žánre: akčné, detektívne, komediálne, historické, detské, sci-fi, fantasy, hororové, erotické…
V novom tisícročí aj na internete
Bolo by prinajmenšom čudné, keby komix nevyužil masové rozšírenie nového média - internetu. Milióny ľudí na celom svete si tak denno-denne môžu sťahovať rozmanité informácie z čarovného sveta kreslených obrázkov (www.comicbookwebsites.com, www.comics.cz), prezerať si jednotlivé stripy (www.eComix.gamesweb.sk), objednávať si komixové tituly (www.brloh.sk), čítať recenzie a diskutovať (www.komix.sk), prípadne si nechať posielať krátke vtípky do svojej mejlovej schránky (www.komik.cz). Komix má mnoho priaznivcov i odporcov, ale jedno mu uprieť nemožno: postavy komixových hrdinov, na ktorých vyrástlo už niekoľko generácií, si napokon v čestnom boji vydobyli svoje miesto v sieni mediálnej slávy.
Poznámka na záver: Tento článok sa venuje hlavne hrdinom americkému komixu, popri ktorom samozrejme žili aj iní, napríklad francúzski Asterix a Obelix, české Rýchle šípy či japonská Manga a Anime. Fanúšikovia ich opomenutie isto prepáčia autorke článku, ktorá sa snažila napísať skutočne STRUČNÚ históriu komixu.
Autor: Jana Kalousková
