Londýn 4. marca (TASR) - Tajomstvo ľudského šťastia a blahobytu sa pokúsil odhaliť britský ekonóm Richard Lazard a výsledky svojej štúdie uverejnil v londýnskom týždenníku New Statesman.
"Priamo v srdci našej civilizácie je ukrytý veľký paradox. Ľudia túžia po väčších príjmoch, ale aj napriek tomu, že spoločnosť bohatne, šťastná nie je."
Za posledných 50 rokov máme lepšie domy, viac šiat, dlhšiu dovolenku a predovšetkým lepšie zdravie. No prieskumy ukazujú, že pocit šťastia nevzrástol ani u obyvateľov USA, Japonska, kontinentálnej Európy alebo Británie.
Takže aj napriek pribúdajúcim hmotným statkom priemerný obyvateľ Západu zostáva nešťastným. Ale prečo? Rad výskumov odhalil, že ľudia prispôsobujú svoje požiadavky svojim súčasným skúsenostiam a tiež svojmu okoliu a reagujú na to, čo majú ich susedia a blízki.
"Najväčšia rivalita panuje v rodine a na pracovisku. Pokojnú atmosféru v kancelárii možno často udržať len vďaka tomu, že výška platov jednotlivých zamestnancov zostane utajená. Výskum v rodinách ukázal, že čím viac váš partner či partnerka zarába, tým menej ste spokojní so svojou prácou," píše Lazard.
Takže sa neustále pachtíme za väčšími príjmami, ale keď viac pracujeme a viac zarábame, naši blízki sú nešťastní. Náš pocit šťastia sa zmení aj v prípade, že sa zmení okolie, s ktorým sa porovnávame.
Ako príklad uvádza autor bývalé východné Nemecko. "Vo východnej časti Nemecka sa životná úroveň obyvateľov od roku 1990 zvýšila, ale pocit šťastia prudko klesol. Prečo? Pretože východní Nemci sa teraz porovnávajú so západnými a nie s obyvateľmi štátov bývalého východného bloku."
Štúdie o šťastí naznačujú, že peniaze nie sú všetko. Čo nás teda urobí šťastnými? Podľa výskumov existuje šesť hlavných faktorov, ktoré môžu priniesť pocit šťastia: duševné zdravie, uspokojujúca a bezpečná práca, láskyplný osobný život, bezpečná spoločnosť a morálne hodnoty.
"Pre väčšinu ľudí je dobrý osobný vzťah s rodinou, kolegami a susedmi najlepším zdrojom skutočného šťastia. Preto napríklad nezamestnanosť v každom prieskume figuruje ako obrovský zdroj bolesti. Zdá sa, že psychická bolesť z odmietnutia je väčšia než samotná strata príjmu.
Autor preto uzatvára článok radou - užívať si to, čo máme, a netrápiť sa tým, čo mať nemôžeme.
