Pred rokom 1989 sa iba máloktorému vysokoškolákovi podarilo dostať na vysokú školu v zahraničí. Tí, ktorí túto možnosť dostali, študovali spravidla na univerzitách v spriatelených socialistických štátoch. Len výnimočne sa niekto vytrvalý s dobrým zázemím dostal aj na zasľúbený Západ.
Výhodou sú nadobudnuté skúsenosti a znalosť cudzích jazykov
Dnes majú ambiciózni a šikovní mladí ľudia podstatne väčšie možnosti. Dnešných študentov k hľadaniu vhodných príležitostí na zahraničných vysokých školách tlačí aj fakt, že mnohí zamestnávatelia uprednostňujú tých, ktorí takúto skúsenosť majú. Príčinou je napríklad skutočnosť, že tí, ktorí si dokázali vybaviť aspoň ročné štipendium v zahraničí, sú spravidla samostatnejší, rozhľadenejší, schopnejší prispôsobovať sa novému prostrediu a neznámym situáciám. Nezanedbateľnou výhodou sú pritom aj nadobudnuté skúsenosti a väčšinou aj lepšia znalosť cudzích jazykov.
Preto sa čoraz viac slovenských študentov uchádza o rôzne štipendiá, alebo sa rovno hlási na vysoké školy v zahraničí. Najväčší záujem je stále ešte o vysoké školy v Českej republike – naši mladí ľudia nemajú problémy so zvládnutím štúdia v češtine a na základe medzištátnych zmlúv si zatiaľ nemusia za štúdium v ČR platiť, niektorí odchádzajú študovať aj do Poľska či Ruska . Bez poplatkov môžu Slováci študovať tiež napríklad v susednom Rakúsku alebo Nemecku. Tým vysokoškolákom, ktorí ovládajú francúzštinu, ponúkajú finančne zaujímavé podmienky francúzske vysoké školy. S rozvojom bilingválnych sekcií našich gymnázií sa zvyšuje aj počet záujemcov o štúdium v Španielsku, či Taliansku.
A pre tých, ktorí sú na tom finančne lepšie, sa otvára skutočne široká škála možností od Spojených štátov Amerických cez starú Európu a exotickejšie krajiny ako Izrael či Egypt, až po Austráliu a Nový Zéland.
S vybavovaním treba začať už teraz
Pre tých, ktorí by chceli skúsiť život a štúdium „vonku“, je prvým krokom dôkladné rozhliadnutie sa po zahraničných vysokých školách – začať môžu napríklad na webovej stránke Slovenskej akademickej informačnej agentúry (www.saia.sk) alebo na adrese www.braintrack.com. Potom treba osloviť vybrané vysoké školy a vyžiadať si bližšie informácie. Podľa požiadaviek nasledujú ďalšie kroky: absolvovanie predpísaných jazykových testov, výpis z indexu, odporúčanie od pedagógov.
A jedna rada na záver: Ak neoplývate peniazmi, skúste požiadať o štipendium - niekedy sa dá vybaviť priamo na vysokej škole, o ktorú máte záujem, inokedy sa podarí osloviť nadáciu.
(gal)
Slovenskí študenti v ČR by mohli naplniť jednu univerzitu Na vysokých školách v Českej republike študuje takmer 6400 slovenských študentov – je ich toľko, že by stačili naplniť jednu stredne veľkú univerzitu. V tomto období ich je najviac (takmer tretina) na českých lekárskych a právnických fakultách. Tento odbor študuje v Českej republike takmer päťkrát viac mladých ľudí ako v tomto roku plánuje prijať fakulta všeobecného lekárstva na Univerzite Komenského v Bratislave. Mnoho našich študentov študuje tiež na českých technických a ekonomických univerzitách. Každý rok sa do prvých ročníkov na českých univerzitách zapíše priemerne až tisíc slovenských študentov, ale počet uchádzačov o štúdium je niekoľkonásobne väčší. Dôvodov zvýšeného záujmu o české vysoké školy je viac – jedným z nich je to, že napríklad Karlova Univerzita v Prahe má medzinárodnú Prestíž. Pre slovenských študentov sú české vysoké školy zaujímavé tiež preto, že majú väčšie kapacity ako slovenské, takže sa na ne dá ľahšie dostať. Napríklad v Prahe plánujú na štúdium všeobecného lekárstva Tento rok prijať takmer 1300 ľudí, zatiaľ čo v Bratislave iba 300. České školy ponúkajú tiež viac možností štúdia niektorých odborov. (čtk) |
