
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
V marci minulého roka vznikla Slovenská asociácia učiteľov slovenského jazyka. Jej iniciátorkou bola PhDr. ALEXANDRA HÚSKOVÁ, stredoškolská učiteľka s dlhoročnou praxou na rôznych typoch stredných škôl a osemročných gymnáziách. Dnes pôsobí ako metodička slovenského jazyka a literatúry v Metodicko-pedagogickom centre mesta Bratislavy.
Pred dvoma týždňami sa v Žiline stretlo takmer tristo učiteľov slovenského jazyka a literatúry, aby sa poradili, ako tento predmet učiť modernejšie a zaujímavejšie.
Vaša asociácia chce dosiahnuť zmenu vo výučbe slovenčiny. Ako?
„Chceli by sme podnietiť vznik novej koncepcie predmetu. Dôraz by sa mal klásť na praktické zručnosti a tvorivosť. Dieťa by sa malo dobre naučiť pravopis, škola by mala rozvíjať jeho ústny a písomný prejav. V literatúre by bolo treba pracovať hlavne s literárnym textom, dôležité je, aby žiak dokázal rozlíšiť kvalitu, vedel si vyberať a získal vzťah k literatúre. Na strednej škole by sme nemali zúžiť obzor študenta len na literatúru, ktorú by mal ovládať, ale mal by s ňou vedieť aj pracovať. Literatúra ako východisko kultúrneho základu študenta, to by bolo riešenie. A bolo by dobré hovoriť nielen o literatúre, ale aj o kultúre, veď je tu film, divadlo, hudba atď.“
Začne stredná škola pripravovať aj na praktický život?
„Študent by nemal byť v pozícii pasívneho prijímateľa faktov, ale mal by mať dostatočnú možnosť realizovať sa. V jazyku by sme sa mali na strednej škole sústrediť na praktické požiadavky života. Vyspelý ústny prejav je často rozhodujúci pri konkurzoch, schopnosť bez problémov napísať nielen slohovú prácu, ale aj žiadosť, pozvánku, oficiálny list atď. patrí k požiadavkám dneška.“
Čím to je, že naši školáci tak slabo ovládajú svoj materinský jazyk?
„Je to v dnešnom vzťahu k nášmu jazyku v rodine aj v škole. Ak slovenčinár trvá na čistom vyjadrovaní a písaní, je dnes už ostatným dosť smiešny. Žiaľ, často aj kolegom. A prispievajú k tomu aj médiá, pozrite, aká úroveň slovenčiny je v súčasnosti hlavne v súkromných televíziách.“
V porovnaní so svetom, učíme u nás rodný jazyk dobre?
„Nie je to ideálne. Máme veľa kvalitných slovenčinárov, ale majú zviazané ruky. A nie vždy sú jednotní v názore, ako ďalej.“
Súvisí slabé zvládnutie slovenčiny aj s tým, že naše deti málo čítajú?
„Určite, ale podľa môjho názoru to nie je rozhodujúci faktor. Veľa robí slabá sústredenosť, poruchy čítania a písania, vplyv moderných médií, internet…“
Majú mať stredoškoláci s maturitou rovnaké vedomosti z literatúry, teda učeň, zdravotná sestra a gymnazista?
„Majú mať rovnaký základ. A kto z nich chce, je šikovný – a nemalo by sa to strikne odvíjať od typu školy, mal by mať šancu získať hlbšie vedomosti a zručnosti. To je to známe navrhované členenie externej časti maturity na základnú a vyššiu úroveň.“
Vyžaduje si slovenčina talent?
„Môžem vysloviť len svoj názor, vytvorený počas mojej 24-ročnej učiteľskej praxe. Podľa mňa, áno.“