Potom, ako komunisti uspeli v minuloročných voľbách, ich apetít sa nedá zastaviť. Na domácom koláči si pochutnáva podpredseda strany Miloslav Ransdorf. FOTO - TASR/EPA
Práve zmätočná voľba novej hlavy štátu im dáva šancu prelomiť definitívne politickú izoláciu - ich hlasy by mohli rozhodnúť o novom prezidentovi. Podpredseda komunistov Miloslav Ransdorf s uľahčením pre SME povedal, že s odchodom Václava Havla zmizla posledná prekážka úplnej legitimizácie jeho strany.
„Komunistická strana je najsilnejšia od roku 1989,“ hovorí politológ Rudolf Kučera. „Ich vplyv sa počas prezidentských volieb, keď s nimi kandidáti na prezidenta vyjednávali a boli ochotní k úskokom, aby získali ich hlasy, posilnil.“
Rešpektovaná sila
Strana, ktorá bola po roku 1989 outsiderom a nikdy neprikročila k reforme na modernú ľavicovú stranu, je dnes sebavedomým hráčom, ktorý pozná svoju cenu. „Sme rešpektovaná sila a máme šance ešte svoju pozíciu vylepšiť a získať ešte viac voličov,“ myslí si Ransdorf.
V posledných parlamentných voľbách sa stali komunisti treťou najsilnejšou stranou. Pravidelne sa objavujú v médiách, kde majú dostatok priestoru, a parlamentné strany s nimi rokujú v parlamente. V Poslaneckej snemovni má KSČM svojho podpredsedu, získala zastúpenie v parlamentných výboroch.
Odstup padol
Stále ešte zostávajú stranou, s ktorou pre dve hlavné politické sily, sociálnu demokraciu a ODS neprichádza do úvahy spolupráca na vládnej úrovni, čo je aj súčasťou straníckych dokumentov. Neplatí už, že by neboli partnerom na vyjednávania v parlamente.
„Od roku 1996 všetky parlamentné strany spolu komunikujú. Pravidelne a systematicky,“ tvrdí Ransdorf. Aj politológ Kučera potvrdzuje, že odstup hlavných strán, ODS, ČSSD a ľudovcov od komunistov už padol. Najčastejšou hlasovacou koalíciou v minulej Poslaneckej snemovni po tých zákonoch, pre ktoré hlasovali všetky parlamentné strany, bola hlasovacia koalícia sociálnej demokracie, komunistov a ľudovcov.
Sklonil sa aj Klaus
Zahanbiť sa nedal ani čestný predseda ODS Václav Klaus, ktorý sa viackrát v komunistickom klube uchádzal o ich hlasy pred hlasovaním. To by bolo začiatkom deväťdesiatych rokov len ťažko predstaviteľné.
„V prvej polovici 90. rokov nebolo úprimne povedané viac než 40 komunistických zákonodarcov v parlamente,“ nachádza odpoveď podpredseda ODS Petr Nečas, „ignorovať 44 hlasov by bolo detinské.“
Komunisti sú veľmi obratní v parlamentných debatách. „Je to strana, ktorá bola dlhé desaťročia pri moci a mocenské inštinkty majú dokonale vypracované. Navyše majú isté svoje voličstvo a neobávajú sa ako iné strany odlivu prelietavých voličov. Dáva im to istotu,“ hovorí Kučera.
Ich vplyv rastie najmä vďaka ostatným politickým stranám. „Otvárajú témy, ktoré komunistom pomáhajú a oni potom prídu s ešte extrémnejším stanoviskom,“ povedal Kučera. Zlomom bola spoločná parlamentná deklarácia k Benešovým dekrétom minulý rok pred voľbami, keď boli pozvaní ako rovnoprávny partner.
Komunisti a minulosť
Formálne sú komunisti parlamentnou stranou, ktorá má značnú podporu voličov. „Treba sa pozrieť aj na to, akí sú tam ľudia a aké majú názory. A v tom sa tá strana vnútorne ani názorovo nezmenila. Sú ostro proti NATO a Spojeným štátom, veľmi negatívne sa stavajú aj k Európskej únii. Je to stále demagógia, populizmus, útoky na šľachtu, na cirkev, na sudetských Nemcov, silný nacionalizmus,“ hovorí Kučera.
„Pokiaľ ide o reflexiu minulosti, spravili sme veľmi veľa. Sme jediná strana na českej politickej scéne, ktorá má za sebou teoretický a ideový koncept a ktorá je nositeľom veľkej myšlienky. Pri ostatných stranách ide o obyčajné politické čachre. Nič viac,“ odpovedá Ransdorf na otázku, či sa strana dokázala pozrieť naspäť. Na otázku, o akej reflexii hovorí, pripomenie svoje Nové čítanie Marxa, alebo jeho knihu venovanú Zdeňkovi Nejedlému.
MAREK CHORVATOVIČ
