Veľvyslanec Slovenska v Amertike Martin Bútora (vľavo), s premiérom Mikulášom Dzurindom (v pravo), v strede Abraham Lincoln. FOTO - ARCHÍV, TASR
Veľvyslanec Slovenska v Spojených štátoch amerických MARTIN BÚTORA v rozhovore, ktorý poskytol SME, sa vyjadril k irackej kríze i petičnej akcii na uskutočnenie referenda o vstupe do NATO. Bútora končí na jar svoju veľvyslaneckú misiu. Spýtali sme sa ho aj na jeho prípadnú kandidatúru na post prezidenta.
Spojené štáty už oslovili Slovensko, aby sa pripojilo k medzinárodnej protiirackej koalícii. Myslíte si, že by sme mali odpovedať v duchu „Rumsfeldovej vety“, teda ako nová Európa, a nie ako tá stará Európa, ktorou má byť Nemecko a Francúzsko?
„Ocitli sme sa medzi desiatkami štátov, ktoré USA oslovili. To značí, že sa na nás obracajú ako na krajinu, ktorá niečo znamená, ktorá zaváži. Som presvedčený, že k vyrovnávaniu sa s hrozbou, akú predstavuje iracký diktátor, prispeje tak ‚stará Európa‘, ako aj ‚nová Európa‘. Slovensko by nemalo stáť bokom. Máme elitné jednotky pôsobiace v mierových operáciách, ktoré si vo svete získali rešpekt, Američania ich dobre poznajú. Ide o to, aby sme našli najprimeranejšiu formu účasti.“
Čo môže pre Washington signalizovať prílišné zdôrazňovanie úlohy OSN?
„Aj v rámci OSN sa dá nájsť pôda na rozhodnutia, ktoré nedovolia Saddámovi Husajnovi vykľučkovať. Podľa záverov inšpektorov Irak neplní podmienky rezolúcie OSN, neodzbrojuje.
Robí tak už celé roky, pohŕda medzinárodným spoločenstvom, obchádza jednu rezolúciu za druhou, ostáva zdrojom regionálnej nestability a svojím potenciálom zbraní hromadného ničenia predstavuje reálnu hrozbu. Situácia sa vyvíja, objavujú sa ďalšie fakty dokresľujúce celkový obraz, očakáva sa vystúpenie ministra zahraničných vecí Powella. To všetko pomôže utvoriť si názor a rozhodnúť sa správne.
Slovensko ako súčasťou bývalého Československa má skúsenosti s ustupovaním zlu.
Vidíme tiež, že ani ostatní nechcú stáť so založenými rukami: čítali sme vyhlásenie ôsmich európskych lídrov vrátane našich visegrádskych susedov, vidíme, ako sa správa Bulharsko ako člen Bezpečnostnej rady, vieme o postoji Rumunska, pobaltských krajín, pozorujeme vývoj v Slovinsku. Nežijeme v izolácii. Dôležité bude naše konečné rozhodnutie: verím, že bude výsledkom tak rozvážneho posúdenia všetkých okolností, ako aj potrebného lídrovstva.“
Ako v USA prijímajú snahu uskutočniť na Slovensku referendum o vstupe do NATO?
„Komplikuje to naše súčasné postavenie, ktoré sme si vybojovali tvrdou prácou. Trvala roky, je dielom veľkej väčšiny našich občanov a napokon viedla k tomu, že Slovensko dostalo pozvánku na Západ. Pri úvahách o referende treba preto pamätať na možné dôsledky. Je pre mňa nočnou morou pomyslenie, že by americkí senátori odložili hlasovanie o Slovensku a naša krajina by sa opäť ocitla vo vákuu.“
Čoskoro sa skončí vaša veľvyslanecká misia v USA. Bolo by neobvyklé, keby vám ministerstvo zahraničia pobyt v Amerike predĺžilo?
„Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa mandáty zvyčajne nepredlžujú na dlhšie obdobie. Ja už tu z hľadiska dĺžky pobytu pomaly budem medzi veľvyslancami veterán. Naša misia bola korunovaná kľúčovým úspechom na pražskom summite NATO. Dnes sa to možno niekomu zdá samozrejmé, no keď som sem pred štyrmi rokmi so svojím tímom prišiel, bola táto méta v nedohľadne. Som presvedčený, že aj ďalšie obdobie, keď pred novým vedením veľvyslanectva budú stáť nové úlohy, bude úspešné.“
Už sú známi dvaja kandidáti na úrad prezidenta. Eduard Kukan a František Mikloško. Bude aktuálna aj vaša kandidatúra?
„Uvažujem o nej a povzbudzujú ma v tom hlasy z rôznych prostredí. Keď sa na jar so ženou vrátime domov, budeme sa usilovať si na slovenskej pôde overiť, ako by táto myšlienka rezonovala. Priznám sa, že rýchlosť, s akou sa zverejnili prvé mená, ma trochu prekvapila. Nazdával som sa, že najskôr sa rozprúdi verejná rozprava o tom, čo úloha prezidenta znamená, aký má význam pre krajinu, doma i v zahraničí, aká vízia sa s ňou spája, aký typ morálnej autority by mohol prezident predstavovať.“
Zo strán vládnej koalície ešte nemá svojich kandidátov ANO a SMK. Vedeli by ste si predstaviť, že by vás navrhli?
„Do volieb je ešte ďaleko. Prirodzene, svoje šance si skúsim overiť aj v politickom prostredí. Politické strany sú dôležité, v zdravej demokracii však nie sú jedinými hráčmi na scéne.“
O vás sa hovorí, že by ste mohli byť občianskym kandidátom s podporou tretieho sektora.
„Aj občiansky kandidát sa môže pohybovať v politickom priestore, hoci nemusí byť priamo členom strany. Ja som s výnimkou Verejnosti proti násiliu síce v nijakej strane nikdy nebol, ako občan som sa však neraz ocitol v politike až po uši: či už ako študent a žurnalista v roku 1968, ako odporca režimu, ktorý prišiel po okupácii, ako jeden z ľudí slovenského novembra 1989 a neskôr spolupracovník Václava Havla, ako účastník občianskeho a politického zápasu o demokraciu v nasledujúcej dekáde, ako diplomat, ktorý dostal príležitosť pomôcť svojej krajine, aby uspela. To všetko dohromady, myslím, vytvára širšie zázemie pre možnú podporu.“
