Podľa psychológov je prirodzeným vyústením vzťahu manželstvo. Slováci však nasledujú svetový trend a čím ďalej viac uprednostňujú partnerské spolužitie.

FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

Sofres. Napriek tomu však u nás do manželstva vstupuje čoraz menej ľudí. V roku 2001 uzavreli Slováci o 2100 manželstiev menej ako v roku 2000 a o 3,5 tisíca menej ako v roku 1999. Pribúda domácností jednotlivcov, takých, čo si najviac cenia svoju slobodu a nezávislosť. Čoraz viac ľudí si manželstvo najskôr skúša - partneri spolu bývajú, aby zistili, či sa k sebe hodia. Niektorí v partnerskom zväzku prežijú celý život, niektorí sa nakoniec zosobášia.

„Na všetko musí dozrieť ten správny čas,“ myslí si psychologička Mária-Anita Heribanová. „Ľudia dozrievajú, aj ich vzťah dozrieva, na manželstvo príde vhodná doba. Dvojica sa rozhodne pre rodinu, keď pochopí, že práca a kamaráti im ju nenahradia. Nie je dobré, keď dieťa prichádza nečakane, keď sa dvojica rozhoduje pre manželstvo a rodinu pod takýmto tlakom. Žena sa potom neteší z materstva, trápi sa, či ju partner chce, či si má dieťa nechať. Keď sú však obaja rozhodnutí, obaja sa tešia, chodia spolu na sono, nakupujú veci pre dieťa, manžel je pri pôrode. To, ako žena prežíva tehotenstvo, či sa teší, je veľmi dôležité aj pre vývin dieťaťa. Ak je manžel pri všetkom prítomný, nemôže sa stať, že na dieťa žiarli.“

Kedy teda prichádza vhodný čas na manželstvo? Oplatí sa do neho vstupovať, alebo stačí žiť ako druh a družka? Alebo si treba nadovšetko chrániť svoju slobodu? Potrebujú ženy istotu manželstva viac ako muži, preto, lebo sa stávajú matkami? Ako chráni partnerstvo naša legislatíva? Oslovili sme právnika Jozefa Nováka, psychologičku Máriu-Anitu Heribanovú a našich čitateľov. (haj)