FOTO SME - PAVOL FUNTÁL A KATALÓG SOCHA A OBJEKT
Na ľavej snímke socha renomovanej americkej výtvarníčky Betty Goldovej Tirón IV. krátko po svojom vzniku a inštalácii v Grassalkovichovej záhrade, vpravo zahalená v očakávaní transportu.
Aj tí najbeznádejnejší optimisti, ktorí si mysleli, že zahalenie sochy americkej výtvarníčky Betty Goldovej v bratislavskej Grassalkovichovej záhrade za Prezidentským palácom je nezištným aktom jej ochrany pred snehom a mrazom, či v tom horšom prípade nie príliš vydareným pokusom o recesiu, sa musia zmieriť s tým, že všetko je inak.
Podľa informácií Dionýza Hutára, poradcu primátora Andreja Ďurkovského a v čase inštalovania sochy v lete 2002 šéfa kultúry v Starom Meste, poslala kancelária prezidenta starostovi mestskej časti Bratislava-Staré Mesto koncom minulého roka list, v ktorom žiada, aby sa táto socha zo záhrady odstránila. Ako dôvod sa v liste uvádza, že socha odporuje barokovému charakteru záhrady, je necitlivo umiestnená v reprezentačnom priestore a musia sa na ňu pozerať návštevníci Prezidentského paláca.
Na čo sa to vlastne obyvatelia a návštevníci musia pozerať? Socha Betty Goldovej vznikla v lete počas siedmeho ročníka prestížneho medzinárodného podujatia Socha a objekt. Toto dielo mohlo vzniknúť aj vďaka finančnej pomoci grantu americkej ambasády v Bratislave a sochu po jeho skončení autorka darovala Bratislave. Dielo je zo zváranej ocele, sotvakto by na ňom našiel niečo poburujúce, a rovnako ako iné práce tejto svetoznámej výtvarníčky má vysokú umeleckú hodnotu.
Sochy Betty Goldovej sú ozdobou desiatok parkov a verejných priestranstiev v Spojených štátoch, ale aj v Mexiku, Japonsku, Južnej Kórei či Španielsku a sú súčasťou vyše päťdesiatich stálych zbierok po celom svete. Všade tam sú ľudia radi, že sa na ne „musia“ pozerať.
Samozrejme, každý má právo na svoj vkus, je tu však nepríjemný problém: záhrada je totiž rozdelená na dve časti - jej vymedzená plocha je zverená do užívania prezidentskej kancelárie, kým druhá, verejná časť patrí mestu. A ako naprotiveň inkriminovaná socha je práve v časti, ktorá je majetkom mesta.
Ale mesto podľa všetkého, prezidentovej žiadosti vyhovie. Výtvarníci sa zväčša neozvali ani v závažnejších situáciách, a tak sa jeden pekný precedens zrejme etabluje do nášho kultúrneho diania bez väčších problémov. Kancelária môže byť spokojná, jej hostia budú „ušetrení“ pohľadu na cennú a darovanú sochu, treba len dúfať, že si na ňu nespomenie nik z amerických návštevníkov Paláca.
Odstraňovanie sôch z verejných priestorov, zvešiavanie obrazov či zakazovanie celých výstav boli v minulom režime bežnou praxou strážcov kultúry. Najnovší prípad z Grassalkovichovej záhrady je dôkazom, že niektorých dlhoročných zvykov sa dá zbaviť len veľmi ťažko.
