Osemnásťročný Július Satinský v roku 1959.

Už dlhšie sa v kultúrnych kruhoch vedelo, že Július Satinský má zhubnú chorobu a je to s ním vážne. On sám to však na sebe nikdy nedal poznať. Zakaždým sa dal dohromady, prišiel pred kamery a fotoaparáty a znovu sršal humorom a optimizmom, ako ho všetci poznali. Hoci jeho niekedy až neuveriteľne plodné pero už v posledných týždňoch viaceré aktivity opustilo, zostalo po ňom množstvo textov, plných humoru i múdrosti, ktorými napriek svojmu odchodu zostane prítomný medzi svojimi priaznivcami aj na tomto svete. Ako spomienku sme vybrali niektoré z nich.