i rodičmi – mamou Evou, bývalou atlétkou, a otcom Jiřím, bývalým futbalistom pražskej Sparty. Hoci Tomáša v sobotu premohla angína so zvýšenou teplotou, o ôsmej večer ako pravý profesionál zišiel o tri poschodia nižšie a s tichým, mierne zachrípnutým hlasom predstúpil pred novinárov. Nie nadlho. Išlo totiž o neoficiálne stretnutie, a keby sa o ňom dozvedel tréner Sammer, mohlo to pre Tomáša znamenať aj klubový trest.
Prečo ste nemohli nastúpiť na sobotňajší bundesligový zápas proti Cottbusu?
„Samozrejme, že som sa na svoju premiéru veľmi tešil. Už ráno o piatej hodine som cítil bolesti v krku, nemohol som poriadne prehĺtať. Neskôr sa to zlepšilo, s mužstvom som absolvoval predpoludňajší výklus, ale poobede sa bolesti vrátili.“
Boli ste z toho veľmi sklamaný?
„Vedel som, že to jednoducho nepôjde, že zdravie je predsa len cennejšie. Doktor hovoril, že keby som s tým zápalom nastúpil, mohlo by to udrieť na srdce.“
Boli rodičia s vami v nemocnici?
„Nie, tí boli na štadióne a sledovali zápas.“
Vy ste ho pozerali v televízii?
„Nevidel som z neho ani minútu. Spal som.“
Ako reagovali spoluhráči, tréner a funkcionári, keď sa dozvedeli, že nebudete môcť hrať?
„Všetci rovnako slovami: Ježišmária!“
Mama vám pripravila paradajkovú polievku. Chutila?
„Rád zjem hocičo, ale tentoraz som nemohol dostať dolu hltanom absolútne nič. Niečo však budem musieť do seba napchať.“
Pred pár dňami sa Borussia vrátila zo sústredenia v teplej Andalúzii. Nemohla vaše zdravotné problémy spôsobiť zmena prostredia?
„To neviem. Niektorí spoluhráči si tiež sťažovali na bolesti v krku, ráno sa odišiel domov liečiť aj útočník Guiseppe Reina.“
Nepodcenili ste niečo?
„To si vôbec nemyslím. Práve že som si na seba dával ešte väčší pozor ako predtým.“
Trpíte často zápalom mandlí?
„Keď som začal hrať ligu za Spartu, mal som za pol sezónu angínu trikrát. A dokonca som s ňou aj hrával. Ale potom som už rok pre chorobu nevynechal ani jeden zápas.“
Keď má niekto trvalejšie problémy so zápalom mandlí, tak mu ich jednoducho vyberú.
„V minulosti som absolvoval vyšetrenia, ale tie ukázali, že mandle nie je potrebné vyberať. Dostával som akurát lieky na podporu imunity.“
Večer po stretnutí vás navštívil lekár. Kontrola?
„Pichol mi injekciu, kombináciu piatich homeopatických látok. Povedal mi, že po nej sa môžem cítiť rôzne – že mi môže byť zima, teplo, takže uvidím, ako to pôjde ďalej.“
Teda to najhoršie máte za sebou?
„Ťažko povedať.“
Neberiete antibiotiká?
„Ak by som ich začal brať, potom by som celkom určite nemohol nastúpiť v druhom zápase v Mníchove proti 1860. Pokúsia sa to vraj liečiť dva dni homeopatikami, a keď to nepomôže, na rad prídu antibiotiká.“
Na koľko dní by vás to vyradilo z činnosti?
„Minimálne na dva týždne.“
Ako si zvykáte na život v novom pôsobisku?
„Je tu iný futbal ako u nás. Oveľa rýchlejší, dôraznejší. Je to skrátka vyššia kvalita.“
Ako sa trénuje v Borussii v porovnaní so Spartou?
„Zatiaľ som tu zažil viac behania. Napríklad pred každým tréningom máme dvadsaťminútovú rozcvičku, počas ktorej beháme dookola. Tunajšie tréningy mi pripadajú intenzívnejšie. Doteraz sme medzi sebou hrali zápas len raz.“
Môže vám sobotňajší výpadok skomplikovať situáciu pri nasadzovaní do základnej zostavy v ďalších bundesligových stretnutiach?
„Pochopiteľne, že môže. Vrátia sa Afričania z Ghany a Nigérie, uzdraví sa Reina. To sú štyria, so mnou piati. Nie je to sranda.“
Zatiaľ ste v Dortmunde iba krátko, s kým sa vám za ten čas podarilo nadviazať najlepšie vzťahy?
„Máme mladé mužstvo, čiže s mladšími spoluhráčmi vychádzam lepšie. Vekový priemer mužstva je dvadsaťštyri rokov a to je málo.“
Tréner Matthias Sammer vás chváli, že sa intenzívne venujete nemeckému jazyku.
„Ešte zo strednej školy mám základy a to mi veľmi pomáha. Nemčinu tu potrebujem každý deň, takže mi neostáva nič iné, ako sa jej poctivo venovať.“
Čítate nemecké knihy?
„Možno budem, ale teraz sa potrebujeme presťahovať z hotela do domu, zatiaľ nemôžem hrávať, takže starostí je dosť. Neskôr sa budem učiť usilovnejšie.“
Kedy dostanete od klubu dom?
„Dúfam, že už tento týždeň.“
A čo priateľka?
„Nič.“
Na nedávnom halovom turnaji Masters vo Vestfálskej hale vás fanúšikovia prijali spontánne. Prekvapilo vás to?
„Prekvapilo. A príjemne. Videli ma v akcii prvýkrát a v úvodnom zápase som ani poriadne nevedel, čo sa deje, lebo v živote som takýto turnaj nikdy nehral. A keď hromadne spievali moje meno, to bol dobrý pocit.“
P.S.: Očividne zoslabnutý Tomáš ledva obsedel na stoličke, každú chvíľu menil polohu a po necelých pätnástich minútach sa z nej zdvihol a pobral sa opäť do postele.
MIROSLAV BUKOV, Dortmund
