FOTO - REUTERS

Od roku 1937, keď sa v Spojených štátoch uskutočnila posledná verejná poprava v štáte Missouri, mohol po prvý raz taký veľký počet ľudí asistovať pri výkone najvyššieho trestu.

Väčšina divákov boli ľudia, ktorí pri najstrašnejšom atentáte v histórii Spojených štátov stratili niekoho z príbuzných. „Dnes sa spravodlivosti urobilo zadosť,“ cituje francúzska agentúra AFP Kathleen Trenorovú. Tá pri atentátne v roku 1995 prišla o svokra, svokru a štvorročnú dcérku. Podľa nej si „tento muž zaslúžil to, čo teraz dostal“. „Som hrdá, že žijem v krajine, ktorá dokázala ukázať príklad takéhoto postupu,“ dodáva.

Ďalší diváci prenosu, počas ktorého sa obraz premietal na veľké plátno v prísne stráženej sále, dali najavo isté sklamanie. Napríklad Jay Sawyer, ktorý prišiel o matku: „Myslel som si, že budem spokojnejší,“ povedal. Jeho manželka dospela k názoru, že spôsob, akým bol Timothy McVeigh popravený, bol pre atentátnika „príliš jednoduchý“. Iní mali pri sebe veľké plagáty, na ktorých bola otázka: Jeden život za 168 mŕtvych - takto vyzerá spravodlivosť?

Ďalší účastníci poukazovali na „vyzývavý pohľad“, ktorý Timothy McVeigh nestratil ani tesne pred aplikovaním smrtiacej injekcie. Podľa Larryho Whichera, ktorý prišiel pri atentáte o brata, McVeigh necítil nijaké výčitky a jeho pohľad jasne hovoril: „Urobil by som to znova“. O účasť na priamom prenose z McVeighovej popravy prejavilo záujem vyše 300 pozostalých, napokon však prišlo iba 232 osôb.

Naopak v Európe sa poprava stretla najmä s nesúhlasnými reakciami. „Bol to triumf pomsty nad spravodlivosťou,“ uvádza sa v stanovisku Amnesty International.

(čtk)