pre integráciu a bývalá parlamentná odborníčka na poľnohospodárstvo Mária Kadelčíková.
Podľa nej sa nákaza do Česka dostala prostredníctvom dovozu dobytka alebo cez kŕmne zmesi. Rybia múčka sa totiž obvykle kvôli zlacneniu zmiešavala s mäsovo-kostnou a kŕmili ňou aj kravy. Zvieratá dovezené z Česka údajne nie je problém na Slovensku vyhľadať, pretože identifikácia je dobrá.
„Verím, že sme v predchádzajúcich obdobiach urobili dostatočné opatrenia, pretože sme mali prísnu legislatívu v oblasti výživy hospodárskych zvierat, aj pokiaľ ide o veterinárne opatrenia,“ povedala Kadlečíková. Doterajší „čistý štít“ krajín strednej a východnej Európy ale podľa nej môže byť aj výsledkom slabšej laboratórnej techniky.
Špeciálne testy Slovensko začalo robiť až koncom marca, doteraz je ich urobených len asi tisíc, kým v Česku desaťnásobne viac. Rýchlosť zavedenia ochranných opatrení proti zavlečeniu BSE z Česka k nám označila Kadlečíková za zodpovedajúce našim technickým možnostiam.
„Pokiaľ sem už niečo bolo zavlečené, za niekoľko hodín tomu nezabránime, takže opatrenia boli dostatočne rýchle.“ Za veľmi dôležité považuje zintenzívnenie testov.
Ako nás informoval Michal Novák, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV, kde je hlavné slovenské laboratórium na testovanie choroby šialených kráv, v pracovných dňoch robia od 15 do 50 testov - podľa množstva vzoriek dodaných z bitúnkov v Seredi a Dunajskej Strede. Problém je v peniazoch. Testovanie sa musí financovať aj z najrôznejších alternatívnych zdrojov.
(wm, ru)
