ny ‘92 zasypávaná multimiliónovými kontraktmi v období dospievania neuniesla veľký tlak, spadla na dno. Z vychádzajúcej tenisovej hviezdy sa stal policajný prípad. Capriatiovú nakoniec neodsúdili, no musela sa liečiť z drogovej závislosti. Podporovaná otcom Stefanom mala pevnú vôľu, vrátila sa do veľkého tenisu. Príbeh pre filmový Hollywood.

V januári 2001 vyhrala Capriatiová v Melbourne svoj prvý grandslamový turnaj, v sobotu pridala aj triumf v Paríži. Zrazu sa hovorí, že by mohla byť ďalšou hráčkou po fenomenálnej Nemke Steffi Grafovej, ktorá naposledy v roku 1988 získala prvenstvo na všetkých štyroch grandslamových turnajoch roka.

„Je to ako sen. Stále tomu nemôžem uveriť,“ jachtala Američanka do mikrofónu po víťaznom fiftíne trojsetovej finálovej drámy s Belgičankou Kim Clijstersovou. Rozhodujúci set 12:10 bol najdlhší v histórii ženských dvojhier na Roland Garros. Capriatiová sa hneď bežala vyobjímať do hľadiska s otcom, ktorý je aj jej trénerom. V slávnostnej reči s pohárom si spomenula na rok 1990, keď v Paríži ako najmladšia tenistka v histórii turnaja (14-ročná) postúpila do semifinále. Odvtedy prešla veľmi ťažkú cestu, pred piatimi rokmi sa začala dvíhať nahor z druhej stovky svetového rebríčka. Po Paríži pred ňou zostávajú Hingisová, V. Williamsová, Davenportová. Šancu vyhrať všetky štyri Grand Slamy v jednom roku však má len Capriatiová.

„V skutočnosti mám rada rýchlejšie povrchy, než je parížska antuka. Takže uvidíme, ako sa mi bude dariť vo Wimbledone a potom na US Open,“ povedala, ale nechcela špekulovať o svojich vyhliadkach. „Wimbledonskú trávu mám rada, teším sa na ňu.“

Jennifer napriek nízkemu veku spoznala aj život z druhej strany, preto sympaticky vyzneli jej slová po čerstvom víťazstve: „Chcem ho venovať svojej chorej kamarátke Corine Morariuovej, ktorá bojuje s rakovinou.“ Dvadsaťtriročná Morariuová vyhrala s Davenportovou štvorhru vo Wimbledone ‘99, ale tohto roku na svetových turnajoch chýba. Bolo by krásne, keby sa mohla vrátiť ako svojho času Capriatiová.