Duch Timothyho McVeigha bude možno strašiť amerického prezidenta Georgea Busha na jeho prvej európskej zahraničnej ceste. Atentátnikovi z Oklahoma City podajú smrtiacu injekciu niekoľko hodín pred tým, ako Bush odštartuje na cestu na starý kontinent, ktorý považuje trest smrti za barbarský a zastaraný.
Žiadna z 15 krajín EÚ nemá trest smrti a poslednýkrát sa tu vykonala poprava vo Francúzsku v roku 1977. Zo 40 štátov od Islandu po Rusko len Bielorusko odmietlo európske moratórium. EÚ po každej jednej poprave v USA podáva protest - a nebude to inak ani teraz.
Podpis Busha ako texaského guvernéra figuruje pod 152 rozsudkami smrti za šesť rokov. „Myslím, že návšteve bude dominovať fakt, že novým prezidentom Ameriky je bývalý guvernér Texasu,“ hovorí Lord Russel Johnston, predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorá v roku 1983 stanovila zrušenie trestu smrti ako podmienku členstva. Vo Francúzsku minister vzdelávania Jack Lang nazval Busha sériovým vrahom.
Európske orgány v tejto otázke podporuje svojou silnou kampaňou a zápasom za ochranu života pápež Ján Pavol II. A McVeighova poprava je poprava ako každý iná, aj keď má na svedomí 168 ľudských životov. „Sme proti zo zásady a k McVeighovmu prípadu pristupujeme ako k ostatným,“ tvrdí Renate Wohlwendová, členka RE z Lichtenštajnska.
Bushova poradkyňa Condoleezza Riceová sa v článku, ktorý minulý týždeň zverejnilo aj SME, odvolávala na to, že medzi občanmi USA a Európy panuje oveľa väčšia zhoda v otázke trestu smrti ako medzi ich politikmi. „Či ste za, alebo proti trestu smrti, v Európe preto ďalšie voľby neprehráte. V Spojených štátoch áno,“ hovorí v tejto súvislosti britský akademik Peter Hodgkinson.
Trest smrti má dnes 86 štátov sveta, pričom v 20 z nich sa dlhodobo nevykonáva. Bývalé Československo zrušilo najvyšší trest v roku 1990 a posledná poprava bola vykonaná na Slovensku v máji 1989. V USA čaká v celách smrti 3711 osôb. (reuters, čtk)
