Aký je jeden z najefektívnejších spôsobov na vyvolanie filmového napätia? Zaútočiť na strachy spoločné nám všetkým a použiť reálie, ktoré v divákovi vzbudzujú pocit, že príbeh by sa mohol stať i jemu. O čosi podobné sa pokúsil i David Fincher v poslednom filme Úkryt.

Meg Altmanová (Jodie Fosterová) sa rozišla s manželom a hľadá nové bydlisko pre seba a pre dcéru (Kristen Stewartová). S pomocou priateľky nájde veľký trojpodlažný dom. Okrem množstva priestoru je v ňom i nedobytná miestnosť s monitorovacím kamerovým systémom, vlastným ventilačným obvodom a opancierovanými dverami. Matka s dcérou sa do domu bez váhania nasťahujú, no hneď v prvú noc ich prekvapí trojica lupičov. Obe sa stihnú ukryť v bezpečnej miestnosti, no lupiči sú neoblomní. Prišli po čosi, čo tu zanechal zosnulý majiteľ. Zhodou okolností práve tam, kde sa ukrývajú. Z bezpečného miesta sa tak stáva pasca.

Príbeh je veľmi minimalistický a takmer bezvýhradne sa odohráva počas jednej noci v spomínanom dome. Fincher si zvolil náročnú úlohu udržať diváka v napätí, pričom sa pokúsil o zaujímavé obrazové stvárnenie príbehu. Oboje sa mu podarilo. Všetky zvraty a kulmináciu rozvrhol presne tak, aby medzi krátkymi dramatickými vydýchnutiami bol dostatok príťažlivého a napínavého materiálu.

Čo sa týka obrazového stvárnenia, minimalizmus je len zdanlivý. Väčšina príbehu sa síce odohráva v tmavozelenej šedi a v jedinom dome, no v mnohom napomohli i technológie. Práve vďaka nim sa v jednom zábere prenesieme niekoľkými miestnosťami, aby sme cez kľúčovú dierku vyzreli na ulicu. Prípadne sa na okamih zoznámime so situáciou z pohľadu elektroinštalačných rozvodov, ocitneme sa v komíne alebo vo ventilačnej šachte. Nič samoúčelne ohurujúce, skôr snaha o dokonalé napodobenie reality. Každý záber je funkčný, technicky premyslený a má svoje miesto. Fincher je perfekcionalista a nikdy nenecháva nič na náhodu. Dokonca ani úvodné titulky, ktoré sú tentoraz vtipne zakomponované do fasád newyorských budov.

Ak by sme mali režisérov rozdeliť na dve pomyselné skupiny inovátorov a aplikátorov, David Fincher by skončil v tej druhej. Neprináša nič zásadne nové, pritom však veľmi zručne pracuje s tým, čo už raz bolo. Tentoraz sa asi najviac nechal inšpirovať Alfredom Hitchcockom, Úkryt dokonca chvíľami pôsobí ako pocta majstrovi napätia a hrôzy. Treba dodať, že veľmi dôstojná pocta.

Autor: Jaroslav Ridzoň(Autor je redaktor www.inzine.sk)