Dnes sa v Bratislave začne medzinárodná konferencia Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť, na ktorej sa zúčastní aj prezident amerického výboru pre NATO Bruce Jackson. Slovensko naposledy navštívil minulý rok, keď sa zúčastnil na diskusii na tému NATO - perspektíva Slovenska na tretie tisícročie. Krátko po príchode na Slovensko poskytol SME rozhovor.

Na programe medzinárodnej konferencie Európske nové demokracia: Líderstvo a zodpovednosť sa zúčastnia čelní predstavitelia viacerých kandidátskych štátov NATO, čo možno od summitu očakávať?

„Najdôležitejšie azda je, že sa summit organizuje v ideálnom čase. Iba rok po stretnutí premiérov vo Vilniuse a osemnásť mesiacov pred kľúčovým pražským summitom NATO. Medzitým sa vo Washingtone vymenil prezident. Jeho administratíva tak bude prvýkrát sledovať stredoeurópsky priestor. Rovnako bude vplývať aj summit EÚ v Nice, ako aj to, že o mesiac George W. Bush prvýkrát vycestuje do Európy.“

Takže čas je výborný…

„Slováci si nemohli vybrať lepší čas, ale zatiaľ je veľmi ťažké predpovedať, aký bude odkaz bratislavského summitu. Tiež by som chcel zdôrazniť, že štátny tajomník amerického ministerstva zahraničných vecí Marc Grossman si kvôli Bratislave zmenil program. Aj predstavitelia EÚ vo Washingtone nadchádzajúci kandidátsky summit často skloňovali. Považujú ho za dôležitý medzník pred vstupom do aliancie.“

Prednedávnom sa v niektorých amerických denníkoch objavili komentáre, že Slovensko je spolu so Slovinskom najhorúcejším kandidátom na vstup do aliancie. Aký je váš názor?

„Chcel by som to spresniť. Denník Washington Post vo svojom komentári ako prvý naznačil, že predstavitelia NATO by sa v Prahe mohli dohodnúť na tzv. veľkom tresku, teda otvorení sa kandidátom. V komentári dokonca spomenul aj kandidátov z Balkánu. Kvalifikujú sa i Estónsko, Lotyšsko či Litva. Na tento komentár neskôr nadviazal Wall Street Journal Europa a Washington Times, takže o možných výsledkoch pražského summitu sa už začína diskutovať. Otvorenou otázkou stále zostáva, koľko z kandidátskych štátov je schopných plniť akčný plán pred vstupom do NATO na tento a budúci rok.“

Možno považovať Slovensko za horúceho kandidáta?

„Myslím, že by to bolo správne. Uplynulý rok zaznamenalo Slovensko najlepší pokrok zo všetkých kandidátov. Témou sú aj pobaltské štáty po vyhláseniach predsedu zahraničného výboru amerického Kongresu Jessieho Helmsa. Aj Európa potvrdzuje, že Slovensko je jedným z najpokročilejších kandidátov. Otázne však je, či bude v nastolenom tempe pokračovať aj na budúci rok, keď sa bude dokončovať príprava mapy rozširovania.“

Aké by mohli byť hlavné prekážky vstupu do aliancie?

„Niektoré sa určite otvoria počas bratislavského summitu. Pôjde predovšetkým o podporu verejnosti vo vzťahu k vstupu do NATO, ako kandidáti prispievajú k bezpečnosti v juhovýchodnej Európe, ako bojujú s korupciou či organizovaným zločinom. Práve o týchto témach sa bude rokovať pred pražským summitom.“

Takže korupcia, verejná mienka, plnenie plánu a prispievanie k bezpečnosti v Európe sú hlavnými podmienkami?

„Nie presne podmienkami, ale kvalifikáciou. Všetci účastníci summitu sa môžu dotknúť akýchkoľvek iných tém, ale tieto budú predstavovať hlavný okruh diskusie summitu.“