SKOPJE – Vodcovia macedónskych politických strán sa včera dohodli na vytvorení vlády národnej jednoty, čo je z hľadiska ukončenia konfliktu vládnych vojsk s etnickými Albáncami pozitívny vývoj. Ešte v sobotu hrozil Macedónsku výnimočný stav a v pondelok aj včera otriasala severnou hraničnou oblasťou paľba v novej, intenzívnej ofenzíve proti povstalcom.

Nová koaličná vláda má dobré predpoklady, aby zvládla krízu v Macedónsku, keďže je v nej zastúpená slovanská väčšina aj albánska menšina obyvateľstva. Získala v nej zastúpenia aj prevažne slovanská opozičná Socialistická strana aj opozičná Strana demokratickej prosperity (PDP) etnických Albáncov. Hovorca PDP Zahir Bektashi však žiadal ukončenie vojenských operácií proti povstalcom ako podmienku na vstup do vlády. Vo vláde chýbajú zástupcovia povstaleckej Národnej oslobodzovacej armády (UCK), s ktorými terajší kabinet odmietol vyjednávať ako s teroristami. Povstalecký vodca známy ako Sokoli si preto myslí, že vytvorenie širokej koalície Macedónsku pokoj neprinesie. Vláda včera oznámila, že predčasné parlamentné voľby prebehnú do konca januára 2002.

Popri rokovaniach o politickom riešení pre Macedónsko pokračovalo aj „vojenské“ riešenie problému na hraniciach s Kosovom, kde v pondelok vláda začala novú ofenzívu proti albánskym povstalcom. Streľba z ťažkých zbraní vrátane diel sa včera ozývala hlavne z okolia Slupčane a Vaksince, hlavných bášt povstalcov, ktoré vládne vojská bombardujú už od štvrtka minulého týždňa. Hovorca armády Blagoje Markovski vyhlásil, že jednotky robia očistné operácie. Podľa neho sa teraz prvý raz sťahuje z oblasti nielen civilné obyvateľstvo, ale aj „teroristi“, ktorí masovo utekajú smerom ku Kosovu. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov od minulého týždňa opustilo krajinu viac než 3-tisíc Albáncov. Vláda oznámila dohodu o vytvorení širokej koalície po rokovacom maratóne macedónskeho prezidenta Borisa Trajkovského so šéfmi všetkých hlavných politických strán, na ktorom sa zúčastnil aj vysoký predstaviteľ EÚ pre obrannú a bezpečnostnú politiku Javier Solana a generálny tajomník NATO George Robertson.

Vláda predtým uvažovala o vyhlásení výnimočného stavu, čo by podľa oboch západných politikov ešte viac radikalizovalo albánsku menšinu a prehĺbilo konflikt. Počas vojnového stavu by vláda mohla vládnuť prostredníctvom výnosov, nepriedušne uzavrieť hranice a vyhlásiť zákaz vychádzania. Robertson v Skopje kritizoval albánskych povstalcov, ktorých nazval „bandou vrahov, ktorých cieľom je zničiť demokratické Macedónsko“. Odsúdil ich, že „používajú civilistov ako ľudské štíty s cynickým cieľom vyprovokovať ďalšie balkánske krviprelievanie“. (čtk)