Za najlepšieho hráča slovenského tímu v stretnutí so Švédskom bol vyhlásený druhý najlepší strelec uplynulého ročníka celej švédskej Elitenserie, 23-ročné žihadlo majstrovského Djurgaardenu Vladimír Országh: „Švédi hrali svoju typickú defenzívu s troma chlapmi stiahnutými vzadu. My sme mohli dať viac než jeden gól. So spoluhráčmi z Djurgaardenu som sa pred zápasom osobitne nebavil. Kristofera Ottosona, ktorý nám tečol prvý gól z presilovky, i obrancu Tjarnqvista, ktorý predtým vystrelil od modrej, som stretol pri výťahu. Spoločne sme si zapriali veľa šťastia, to bolo všetko. Som nespokojný, chceli sme dva body, ale Švédi majú naozaj kvalitný tím. Hrali sme s nimi vyrovnanú partiu. Nemyslím si, že by sa Švédi na mňa špeciálne pripravili, nik ma osobne nebránil. Normálny zápas. Teraz sa cez dva voľné dni musíme poriadne zrelaxovať fyzicky a psychicky.
Vo štvrfinále sa vyberať nedá. Ak, tak iba Nemcov, ale tých určite nedostaneme, lebo prví v našej skupine už nebudeme. Z tria Kanada, Rusi a Česi je úplne jedno, kto nám pripadne.
Som v Nemecku na svojom prvom šampionáte. Páči sa mi jeho organizácia a najmä partia, aká sa zišla v slovenskej reprezentácii. Sme úplne v pohode. Kolínska hala je naozaj porovnateľná s arénami, aké poznám z pôsobenia v NHL. Ale norimberský štadión vylúdil hokejovejšiu atmosféru. Aj keď bol nepomerne menší a bolo v ňom teplo. Na izbe som s Rišom Zedníkom, voľného času veľa nebolo, zväčša len relaxujeme v hoteli. Sem-tam sa vyberieme na večeru – dávame si japonské jedlo suši. Ôsmi-deviati chalani, ktorí sme na toto jedlo zvyknutí z Ameriky. Najväčší jedák sa ešte nevykryštalizoval. Odkážte, nech nám doma držia palce. Dúfam, že im za to privezieme medailu.“
(ju)
