Prílev priamych zahraničných investícií (PZI) za rok 2000 bude nepochybne rekordný v histórii SR. Podľa posledných dostupných oficiálnych údajov dosiahol za 3 kvartály prílev PZI do slovenskej ekonomiky 50,2 mld Sk (1,117 mld USD), čo je už samo osebe historicky najvyššou hodnotou. Koncom prvého polroku prílev PZI pritom predstavoval len 6,6 mld Sk. Najväčšou mierou sa na tomto náraste podieľal kapitálový vstup Deutsche Telekom do Slovenských telekomunikácií. Najviac zahraničného kapitálu prišlo v roku 2000 na Slovensko z Nemecka (78 percent). Z odvetvového hľadiska sa na prvú priečku dostal odbor dopravy a spojov (75 percent).

Celkový prílev PZI v roku 2000 zrejme mierne prevýši 1,5 mld USD, pričom najvýznamnejšou mierou sa na náraste oproti septembru budú podieľať tri transakcie: zvýšenie podielu spoločnosti MOL v Slovnafte Bratislava (cca 160 mil. USD), predaj 50 percent SCP Ružomberok spoločnosti Neusiedler (cca 80 mil. USD), splátka U. S. Steel za hutnícke jadro VSŽ Košice (cca 60 mil. USD). Popri kapitálovom vstupe Deutsche Telekom pôjde o najväčšie zahraničné investície v SR za rok 2000. O ekonomickej sile nových investorov svedčí aj ich dobré umiestnenie v aktualizovanom rebríčku najväčších nefinančných investorov na Slovensku. Najväčšie investície podnikov so zahraničnou účasťou v SR uvádza tabuľka:

Dôveryhodnosť Slovenska ako investičného teritória čiastočne utrpela v decembri, keď parlament schválil novelu zákona o dani z príjmov bez avizovanej možnosti desaťročných daňových prázdnin pre zahraničných investorov napriek tomu, že ich prísľub sa objavil vo viacerých predchádzajúcich materiáloch vlády, ako aj pri konkrétnych rokovaniach vládnych predstaviteľov s investormi. Podľa v súčasnosti platnej legislatívy môže zahraničný investor využiť inštitút päťročných daňových prázdnin s možnosťou päťdesiatpercentnej úľavy na dani v ďalších piatich rokoch.

Oproti vládnemu návrhu sa na druhej strane znížil požadovaný podiel zahraničného investora na základnom imaní spoločnosti zo 75 na 60 percent. Zároveň sa v porovnaní s pôvodným návrhom zvýšili sumy peňažného vkladu do základného imania daňovníka. Oproti vládnemu návrhu sa zvýšil minimálny vklad z 3,5 na 4,5 mil. eur pri výrobe tovaru, z 2 mil. na 3 mil. eur vo výrobe tovaru v okresoch s nezamestnanosťou nad 10 percent a z 1,5 na 2 mil. eur pri vybraných službách.

Možnosť získania desaťročných daňových prázdnin by sa nakoniec predsa len mala objaviť, a to v pripravovanom zákone o investičných stimuloch, ktorý nadväzuje na existujúci zákon o štátnej pomoci menej rozvinutým regiónom. Na jeho základe bude možné poskytnúť investorom viaceré druhy stimulov vrátane desaťročných prázdnin a finančných príspevkov na vytvorenie nových pracovných miest a rekvalifikáciu, pričom celková suma podpory nesmie presiahnuť percento celkovej hodnoty investície stanovené zákonom o štátnej pomoci. Schválenie zákona si však v každom prípade vyžiada ďalšiu novelizáciu zákona o dani z príjmov. Na rozdiel od v súčasnosti platnej úpravy, ktorá zostane zachovaná aj po prijatí zákona o investičných stimuloch, budú projekty predpokladajúce využitie stimulov podľa nového zákona podliehať individuálnemu schváleniu vlády a Úradu pre štátnu pomoc. Ďalším rozdielom je aj možnosť existujúcich daňových subjektov uchádzať sa o stimuly pri ďalších investíciách.

Napriek tomu, že finančné stimuly vo forme daňových úľav, daňových úverov, dotácií a podobne nie sú tým najdôležitejším faktorom podmieňujúcim investičné rozhodnutia, nejasná legislatíva v tejto oblasti naďalej predstavuje komparatívnu nevýhodu v porovnaní s ostatnými krajinami V 4. Nejasnosti pretrvávajú aj v oblasti podpory budovania priemyselných zón a parkov. Štátny rozpočet na rok 2001 počíta so sumou 500 mil. Sk na podporu projektov priemyselných parkov, pričom stále chýba relevantná legislatíva. Prostriedky tak budú určené na niekoľko individuálnych projektov.

V rámci V 4 vykázalo Slovensko najvyšší medziročný nárast prílevu PZI

Rok 2000 môžeme zatiaľ charakterizovať neklesajúcim záujmom zahraničných investorov o krajiny V 4. Poľsko, Maďarsko aj Česká republika by si pri súčasnej dynamike prílevu mali udržať štandard z roku 1999. Najväčší medziročný nárast investícií však určite zaznamená Slovenská republika. Odhadujeme, že v roku 2000 dosiahne objem PZI takmer päťnásobok oproti roku 1999. Kumulatívne si tak Slovensko v rámci V 4 mierne polepšilo, aj keď podiel na všetkých investíciách smerujúcich do regiónu V 4 je naďalej veľmi nízky, len 3,35 percenta. Za pozitívny trend môžeme označiť výrazné zvýšenie PZI na obyvateľa, kde sme prekročili hranicu 530 USD. Napriek pomerne nízkemu objemu PZI v porovnaní s okolitými krajinami sú efekty zahraničných investícií pre slovenskú ekonomiku výrazne pozitívne. Najvýraznejšie sa to prejavuje v zahraničnom obchode, na ktorom sa podniky so zahraničnou účasťou podieľajú viac ako tretinou, pričom samotný export Volkswagenu Bratislava tvoril v roku 1999 16 percent. Z magazínu Top Trend 2000 pritom vyplýva, že v roku 1999 zvýšilo 20 podnikov so zahraničným kapitálom z rebríčka 70 najväčších exportérov SR objem vývozu o 21 mld Sk, čo predstavuje 40-percentný nárast celkového vývozu SR v danom roku.

V roku 2001 sa očakávajú PZI až 5 mld USD

K tomuto objemu by mal v najväčšej miere prispieť predaj 49-percentného podielu štátu v SPP koncom roka, za ktorý by štát mohol zinkasovať 3 až 4 mld USD. Už v prvom kvartáli očakávame splátku Erste Bank za kúpu Slovenskej sporiteľne vo výške 400 mil USD. V priebehu roka by sa mali sprivatizovať aj posledné tri štátne banky VÚB, IRB a Banka Slovakia. Ďalšie investície budú pravdepodobne smerovať do automobilového priemyselného parku Záhorie (Volkswagen, Eissmann), do telekomunikácií (predaj Globtelu) a do energetiky (predaj Nafty Gbely). Možno očakávať aj expanzívne investície viacerých „zabehnutých“ investorov v SR (napr. VW, Siemens), nové projekty na zelenej lúke (napr. elektrotechnický priemysel) či akvizície podnikov v rámci „tretej“ vlny privatizácie či očakávaného vyššieho rozsahu konkurzov. Výrazne vyššie zastúpenie zahraničných investorov pritom popri reálnom kapitáli prinesie zlepšenie hospodárskych výsledkov podnikového sektora, od vstupu renomovaných investorov do privatizovaných subjektov možno očakávať aj lepšiu úroveň manažmentu odolnejšiu voči politickým tlakom a vyššiu podnikateľskú kultúru.

MAREK JAKOBY, PETER PAŽITNÝ

(Autori sú analytikmi M. E. S. A. 10)