BRATISLAVA – Slovensko v piatok dostalo od NATO pozitívne hodnotenie. Všeobecne nás považujú za jedného z najhorúcejších kandidátov. Ani naša pozvánka do aliancie však nie je istá, upozornil v sobotu v Senci na seminári o Slovensku v novom európskom bezpečnostnom prostredí Jeremy Rosner, spolupredseda Výboru USA pre NATO a bývalý riaditeľ Clintonovho úradu pre ratifikáciu rozšírenia NATO. Rosner presadil prvú vlnu rozšírenia aliancie v americkom Senáte.
V sobotu naznačil, že Slovensko musí ešte pokročiť v boji proti kriminalite a korupcii. Nutné sú aj reformy v armáde, v ekonomike a väčšia podpora verejnosti. V podobnom duchu sa v piatok vyjadrila aj Severoatlantická rada v Bruseli.
Podľa premiéra Dzurindu Brusel spomenul sedem priorít, ktoré by sme v našej príprave na členstvo mali splniť: reformu verejnej správy, dobré susedské vzťahy, ekonomiku, riešenie nezamestnanosti, postavenie menšín, najmä rómskej, a úspešné napredovanie zmien v obrane.
Slovensko musí podľa Dzurindu zaručiť kontinuitu zahraničnej politiky. „Ak by sa zmenila zahraničnopolitická orientácia, je nesporné, že by boli veľké problémy,“ povedal včera premiér.
Aj premiér Dzurinda si však podľa Rosnera musí uvedomiť, že Slovensko sa nemôže starať len o svoje problémy. „Treba dokázať, že Slovensko nebude len konzumentom bezpečnosti, ale aj jej strojcom,“ opakuje Rosner. Dôkazom je skutočnosť, že v NATO sme si urobili najlepšie meno po tom, keď sme umožnili prelety jeho lietadiel počas krízy v Kosove. Rosner pripomína, že významnú úlohu zohrá aj náš postoj k Ukrajine.
Slovensko sa stavia do pozície lídra druhej skupiny. Musí byť však samozrejmosťou aj to, že ak by nás NATO skutočne pozvalo, musíme sa stať najaktívnejším advokátom pre krajiny, ktoré zostanú za dverami aliancie, tvrdí Rosner. Tak ako to dnes v náš prospech robia Česi, Poliaci a Maďari. (kos)
ARGUMENTY ZA ROZŠÍRENIE A PROTI NEMU
Jeremy Rosner vychádzal zo skúseností po prvom kole, keď do NATO vstúpila Česká republika, Maďarsko a Poľsko.
pozitíva
+ rozšírenie v roku 1999 ukázalo, že malo zmysel – prispelo k stabilite v Európe
+ nenaplnili sa negatívne scenáre kritikov rozšírenia – rozšírenie nevyvolalo nový konflikt
+ nevyvolalo otvorený spor s Ruskom
+ nepotvrdilo sa ani to, že zaň budú musieť ľudia draho zaplatiť
+ rozširovanie nie je jednorazovou záležitosťou, ale otázkou kontinuity
+ podporuje ho aj prezident Bush a vplyvní kongresmani
+ situáciu by mohlo uľahčiť rozšírenie EÚ
+ v prospech ďalšieho rozšírenia bojujú americkí Poliaci, Maďari a Česi
negatíva
- malý tlak európskych členov aliancie
- spory USA a Európy (raketová obrana, európska bezpečnostná politika)
- Rusko
- podpora v USA – demokrati sa obávajú, že rozhnevajú Rusko
- sami kandidáti nie sú považovaní za takých strategických ako Poľsko (váhanie, kto by mal dostať pozvánku: len Slovensko či Slovinsko, alebo aj jedna z pobaltských krajín a jedna z Balkánu)
- konanie Prahy, Budapešti a Varšavy (váhanie pri akcii v Kosove, malé výdavky na armádu)
- USA sa viac začínajú orientovať na Áziu
- spomalenie americkej ekonomiky
(kos)
