Herceg Novi je 50-tisícové mesto založené Benátčanmi na brehu Jadranu. Ľudia, ktorí tu žijú, dnes hovoria, že Juhosláviu stojí za to zachrániť - zvlášť po páde Slobodana Miloševiča. „Z vojenských a ekonomických dôvodov je väčší štát lepší štát. Prečo by sme sa mali opäť raz rozdeliť, keď sa zvyšok Európy spája,“ hovorí Davor Ljuboja (37) spoza pultu svojho železiarstva. „Srbi a Čiernohorci sú skutočne tí istí ľudia - je tu tak veľa náboženských, rodinných a majetkových pút. Miloševič je preč a Čierna Hora sa už nemusí báť dominancie Belehradu.“

V roku 1991 ostreľovala z tejto oblasti juhoslovanská armáda blízke Chorvátsko. Herceg Novi bol vojenskou základňou. Od chorvátskeho Dubrovníka ho delí len 30 kilometrov. Chorvátsko zavrelo hranice a Herceg Novi, bývalá perla turistiky, zostal na dlhé roky v izolácii. Súčasný projuhoslovanský sentiment tu pramení čiastočne z faktu, že tu žije veľa aktívnych i vyslúžilých vojakov juhoslovanskej armády, vysťahovalcov zo Srbska i srbských utečencov z Chorvátska a Bosny.

„Keď Chorváti a Moslimovia odišli z Juhoslávie, bolo to prirodzené, pretože sú to iné národy,“ hovorí Jovan Strojič, dôstojník vo výslužbe. „Ale naše duše sú blízke Srbsku. A Čierna Hora je príliš malá, aby prežila bez masívnej zahraničnej pomoci. Aby sme sa normálne rozvíjali, potrebujeme byť spojení s omnoho väčšou ekonomikou.“

Ljuba Matijevičová (45), utečenkyňa z chorvátskeho Zadaru a bývalá kontrolórka v textilnej fabrike, sa dnes živí predajom pašovaných cigariet. „Po všetkých tých hrozných rokoch trhania našej krajiny na kusy prečo to robiť znova,“ pýta sa.

(reuters)