Mnohí klienti sú dezorientovaní. Takže čo majú platiť?
„Ceny upravené od 1. januára sú platné. Regulačné opatrenie Telekomunikačného úradu SR z 8. januára má platnosť dopredu, nemôže byť retroaktívne. Naša služba má od 1. januára inú cenu a za tú službu musia zákazníci platiť. V opačnom prípade budeme postupovať v súlade so zmluvou.“
Ak niekto nezaplatí vyššiu cenu, môže byť dôsledkom odpojenie?
„Áno.“
Prečo dala UPC audítorskú správu Telekomunikačnému úradu SR na posúdenie cenovej úpravy až 3. 1. 2001?
„Pretože si ju vyžiadal až 20. decembra.“
Regulačné opatrenie platí, ale vaše zvýšené ceny tiež. Budete teraz čakať, čo proti vám podniknú?
„To nie je boj medzi nami. Takto situácia nestojí. My sme upravili ceny, sú platné. Ak bude mať Telekomunikačný úrad ambíciu začať správne konanie, budeme svoje stanoviská obhajovať. My nehovoríme, že nesmie začať skúmať, naopak, v demokratickej spoločnosti sú na to ešte ďalšie orgány. Tie nemôžu sedieť a čakať, či dostanú podanie, musia samy sledovať, čo sa na trhu deje. A my máme záujem s nimi pokračovať v rokovaniach.“
V auguste ste zvýšili ceny, len čo prestala platiť regulácia ministerstva financií.
„Podľa vyhlášky ministerstva sme mali len oznamovaciu povinnosť.“
Vtedajšie zdvihnutie ceny o 20 percent však prevýšilo hladinu inflácie…
„Myslíte, že to bolo nad rámec inflácie? My si myslíme, že nie. Zrušili sme všetky zľavy, ktoré sme dovtedy poskytovali a ktoré sa viazali na 12-, 6- a 3-mesačné platobné cykly. Primárna cena základného produktu sa zmenila len o tú infláciu.“
Takže podľa vás nie je pravda, že sa vtedy cena zvýšila o 20 percent?
„Z pohľadu užívateľa, ktorý mal výhody zľavy, to mohla byť suma 20 alebo 19 percent, proste nad výšku inflácie. Ale skutočná mesačná cena produktu sa zvýšila len o infláciu.“
Ako to bolo s vaším konzultovaním januárového zdraženia?
„V čase, keď sme konzultovali terajšie zvýšenie cien, žiadny regulačný rámec vydaný nebol, bola slobodná tvorba cien. Ale aj tak sme v tom období nechceli robiť niečo, čo by regulačný orgán vnímal ako problém. Úrad od nás dostal k 20. decembru kompletný návrh regulačného rámca. Na základe rokovaní sme upravili zvýšenie pri základnom súbore o infláciu a tri percentá a pri rozšírenom súbore sme zvolili cenu 280 korún. A to sa nedostaneme ani do čiernych čísiel, sme stále v strate. Ale vieme, že ľudia to neunesú. Máme veľké množstvo miest, všade je to úplne iné. V Bratislave sme zdedili neadekvátne nízke ceny po SKT, s tým sa musíme vyrovnať, ale racionálne, tak, aby sme sa dívali aj do budúcnosti. Inak by sa to mohlo vnímať ako nepatričné hospodárenie. A budúcnosť nie je len dvanásť mesiacov. Sme presvedčení, že zákazník nám dá za pravdu.“
Drvivá väčšina klientov nevníma vaše rozširovanie o platené kódované programy ako obohatenie ponuky. Nepotrebujú ich.
„Ale my chceme poskytovať širokospektrálnu službu. Nechceme byť sociálnou službou.“
Viete, že keď prichádzala do Bratislavy lacná káblovka – lacná preto, aby ju chceli všetci, nielen solventní – jednou z podmienok bolo zrušiť spoločné antény?
„A viete, že to nie je pravda? Ja som tu síce nebol, ale tieto veci sme do detailov preštudovali, máme s mestskými časťami zmluvy. Nestretli sme sa s tým, že by SKT vtedy rušila spoločné antény. Anténa je majetkom toho, komu patril dom. Správcom vyhovovalo, že sa o ne nemusia starať.“
Prečo nezaradíte veľmi sledované české programy do základného balíka?
„Pretože na príjem a spracovanie českých programov sú vyššie náklady. Mohli by sme to urobiť, ale už by to nestálo tých 57 korún.“
Zaradenie maďarských a rakúskych programov do základného súboru nie je také drahé?
„Nie. České programy sa dopravujú optickými káblami, príjem maďarských a rakúskych prebieha priamo na hlavnej stanici. Zaradiť maďarské a rakúske do základného súboru bolo aj podmienkou, ktorú dostala SKT pri budovaní káblovky od mestských častí – zabezpečiť programy, ktoré boli vtedy na spoločných anténach.“
Bude internet ešte tento rok?
„Pilotný projekt v Bratislave-Starom Meste začneme robiť v druhom štvrťroku tohto roku.“
TÁŇA RUNDESOVÁ
