Tento postup nasleduje precedens šanghajského komuniké, ktoré bolo základom pre obnovenie diplomatických stykov v roku 1972 po vyše dvadsaťročnom prerušení. V tom dokumente vyjadrili USA a Čína protichodné názory na celú škálu tém, ale zhodli sa na niekoľkých spoločných princípoch. K najvýznamnejším patril spoločný odpor voči hegemónii - kódovému označeniu pre sovietsky expanzionizmus - a priznanie Ameriky, že nespochybňuje názor na oboch brehoch Taiwanskej úžiny, podľa ktorého existuje len jediná Čína (vtedy oficiálna pozícia aj Pekingu aj Taipeia).

Vodcovia v Pekingu iste pochopili, že nadíde okamih, keď americká verejná mienka začne zadržiavanú posádku považovať za rukojemníkov. Od tej chvíle by sa problém zmenil na konfrontáciu podkopávajúcu budúce vzťahy bez ohľadu na to, ako sa napokon vyrieši. A muselo byť tiež jasné, že zručné východisko Bushovej administratívy z tejto krízy dáva konkrétny obsah pojmu „konkurenčný vzťah“ tým, že v sebe zahŕňa významné prvky spolupráce.

Americkí vodcovia boli vychovaní v spoločnosti, ktorá vo svojich čosi málo vyše dvestoročných dejinách považuje mier a pokrok za normálny. Preto zdôrazňujú osobnú dobrú vôľu a osobné vzťahy ako dôležité prvky pri riešení medzinárodných sporov.

Čína vo svojich päťtisícročných dejinách zažila až priveľa otrasov a tragédií, než aby sa spoliehala na dobrú vôľu jednotlivcov, ktorí sú v kontexte histórie efemérni už podľa definície. Spojené štáty boli schopné zdolať svoje problémy kombináciou idealizmu, sily vôle, organizácie a výhodnej polohy. Čína si môže pripísať veľa úspechov, no tiež narazila na hranice svojich síl, keď natrafila na problémy, ktoré sa dali prekonať len trpezlivosťou.

Čínsky prístup k politike je skeptický a obozretný, americký je optimistický a misionársky. Čínsky cit pre čas má celkom iný rytmus než americký. Keď sa Američana spýtajú na historickú udalosť, povie konkrétny kalendárny dátum. Keď Číňan opisuje svoju históriu, umiestňuje ju do dynastií. A zo 14 cisárskych dynastií prinajmenšom osem trvalo dlhšie než celé dejiny Spojených štátov.

Američania rozmýšľajú v rámci konkrétnych riešení špecifických problémov. Číňania rozmýšľajú v rámci procesu, ktorý nemá žiadny presný kulminačný bod. Podľa Američanov sú medzinárodné spory následkom buď nedorozumení, alebo zlej vôle; liekom je v prvom prípade presviedčanie - občas dosť dôrazné - a v druhom porážka alebo zničenie zloducha. Čínsky prístup je neosobný, trpezlivý a odmeraný; ríša stredu má panický strach z toho, že by mohla pôsobiť ako prosebník. Tam, kde sa Washington spolieha na dobrú vieru a dobrú vôľu ako motor medzinárodných vzťahov, Peking predpokladá, že štátnici sa dobre pripravili a pochopia rafinované okolkovanie.

Preto trvali Číňania v momentálnej roztržke na tom, že USA by sa „mali“ - a nie že sa „musia“ - ospravedlniť, čím naznačili, čo by uprednostnili, a nie striktnú podmienku. Američanom sa zdajú čínski vodcovia zdvorilí, ale rezervovaní a blahosklonní.

Číňanom sa Američania zdajú nevyspytateľní a mierne ľahkovážni.

Čínska vyjednávacia taktika odráža historickú skúsenosť Číny, ktorá ju za posledné tri storočia zmenila z najvplyvnejšej veľmoci v oblasti na podrobenú obeť kolonializmu. V dôsledku toho čínska diplomacia prejavuje dva štýly súčasne. Ako dedičia ríše stredu môžu byť čínski diplomati úlisní. Ich náprotivok sa cíti polichotený, že ho prijali do čínskeho „klubu“ ako „starého priateľa“, pričom táto pozícia potom prípadné nezhody komplikuje z ľudského hľadiska.

Keď je však Čína konfrontovaná s čímsi, čo považuje za dedičstvo kolonializmu, má sklony zastrašovať partnerov v snahe demonštrovať svoju odolnosť voči tlaku. Akýkoľvek náznak blahosklonnosti alebo znamenie, že niekto neberie vážne čínskú územnú celistvosť, vyvoláva silnú - a pre Američanov zdanlivo neprimeranú - reakciu.

Administrácia USA vyhlásila, že americké lietadlo na čínskom vojenskom letisku je chránené zvrchovanou imunitou a požadovala jeho okamžité vydanie. Nech bola právna pozícia akákoľvek, vývod, že prieskumné lietadlo je chránené právom, muselo nutne vyvolať silnú odozvu Číňanov. Len čo minister zahraničia Powell a prezident Bush preniesli problém na úroveň ľudského súcitu a praktického vyriešenia, cesta ku konštruktívnemu záveru bola otvorená.

Možno sa ukáže, že kríza vytvorila základ nového, zrelého a predovšetkým stabilného vzťahu.

Sčasti aj pre ťažkosti, ktoré mali obe strany pri pochopení svojich kultúr a vzorov správania, zriedka sa podarilo stabilizovať čínsko-americké vzťahy na dlhšie obdobie.

V Amerike dominujú v momentálnej diskusii dva myšlienkové smery. Názor Clintonovej administratívy zhrnuli slogany „angažovanosť“ a „strategické partnerstvo“. Je založený na wilsoniánskom predpoklade, že vo svete pozostávajúcom z demokracií nemôžu existovať nepriatelia - prinajmenšom nie pripravení obhajovať svoje názory násilím - a znásobenie kontaktov v oblasti obchodu, životného prostredia, vedy a technológie by malo podporiť sily napomáhajúce medzinárodnú spoluprácu a vnútorný pluralizmus.

Opačný názorový tábor považuje Čínu za morálne pochybenú a za jednoznačného nepriateľa. Spojené štáty by mali brať Čínu nie ako strategického partnera, ale tak ako Sovietsky zväz za studenej vojny: ako súpera a výzvu, pričom by obchod podľa možností zredukovali na nestrategické oblasti a vytvorili alianciu ázijských štátov, ktoré by pomáhali USA znášať bremeno obrany Ázie. Obhajcovia tohto stanoviska by brali Taiwan ako nezávislý štát a vojenskú základňu a v praxi by zrušili politiku jednej Číny, na ktorej sú založené vzťahy od 70. rokov minulého storočia.

Základná otázka prezidenta Busha je, či aspoň jeden z týchto prístupov skutočne zodpovedá americkým potrebám. Jedna vec je odmietnuť strategické partnerstvo, ktoré nikdy nefungovalo; niečo celkom iné je prijať taktiku ovládnutia z čias studenej vojny. Takáto politika by izolovala Ameriku v Ázii a vo svete.

Amerika stojí pred úlohou vymyslieť politiku, ktorá by bola otvorená spolupráci, ale rozhodne by vzdorovala agresii. Konfrontácia s Čínou by mala byť posledným východiskom, a nie strategickou možnosťou. Postup Bushovej administratívy pri riešení krízy okolo prieskumného lietadla je dobrým prvým krokom týmto smerom.

© Los Angeles Times Syndicate
(krátené)