
Čím sa riadia: „Nehovorte mi nič o životnom štýle. Nevravte mi, čo je cool. Som individualistka a neexistuje nikto iný na svete ako ja. Mám vlastné hodnoty, vlastný úsudok. Ak mi chcete niečo povedať, dajte mi fakty. Ja sa rozhodnem.“
Sú mladí, narodili sa po roku 1979. Chcú byť úspešní, majú radi komfort a hlavne peniaze. Neinvestujú však len do svojho pohodlia, ale hlavne do vzdelania a cestovania. A sú medzi nimi, prirodzene, veľké rozdiely – podľa toho, či žijú v meste alebo na dedine. Reklamné agentúry o nich hovoria ako o generácii Next, X či Y.
Autentickými predstaviteľmi generácie X sú Bratislavčania. Tomáš je prvák na SOU Žehliarskej. Keď sa vráti zo školy, doma surfuje na internete a mailuje. Ak je pekne, pracuje cez víkendy na Kolibe – v zime pri vleku, v lete na bobovej dráhe. Keď je škaredo, zavolá majsterke a privyrobí si ako čašník. Zárobok míňa na účty za mobil, posedenia s priateľmi a na kino. Po škole chce odísť pracovať do zahraničia.
Tomášova spolužiačka Erika býva len pár kilometrov od Bratislavy, v Senci. „Nemáme doma počítač, počúvam však stále o e-maile, chcela by som si to niekedy vyskúšať. Privyrábať si nemôžem, v Senci berú najmladších sedemnásťročných.“
O stopäťdesiat kilometrov ďalej je možností ešte menej. Už stredoškoláci sa boja nezamestnanosti, ktorá Bratislavčanov veľmi netrápi. „Najdôležitejšie pre uplatnenie sú jazyky a počítače, naši to pochopili, tak mi kúpili počítač. Ale internet doma nemáme, len v škole na hodine. S jazykmi to tu bolo slabé, zlepšilo sa to, keď v Považskej Bystrici otvorili Akadémiu vzdelávania – chodím tam na nemčinu, v škole máme angličtinu a francúzštinu. Rodičia mi hovoria – uč sa jazyky, urob si vodičák, je to dôležité,“ hovorí 17-ročná Púchovčanka Petra. Chce študovať na vysokej škole v Čechách. „Sú tam kvalitnejšie školy, lepší výber.“
Jej spolužiačka Ivana pochádza z dedinky pri Púchove, z Vysolají. „Keď prídem zo školy, relaxujem, čítam alebo pozerám televíziu, o piatej nesmiem zmeškať Záhadnú ženu, večer Priateľov. Zabitý deň, na dedine niet čo robiť, niet kam ísť, máme v dedine jednu krčmu, fajčí sa tam. V lete je to lepšie, dá sa ísť občas bicyklovať, ale najhoršie je, keď treba pomáhať pri zemiakoch – sadiť, okopávať, zberať,“ hovorí Ivana. Priateľov nepozerá sama, tých si nenechajú ujsť ani ostatní slovenskí X-áči, ani mladí vo svete. Je to kultový seriál tejto generácie. Všetkých však spája ešte jeden názor. Chcú zostať dlho slobodní, bez záväzkov, pracovať a zarábať.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ