Ján Langoš ešte ako federálny minister vnútra ČSFR zriadil v roku 1992 úrad, ktorý sa v prvej fáze venoval zločinom bývalej Štátnej bezpečnosti. Po zániku Československa český minister vnútra a bývalý Langošov námestník Jan Ruml rozšíril pôsobnosť úradu na všetky zločiny, ktoré boli spáchané v období komunistického režimu, ale z politických dôvodov nemohli byť vyšetrené a potrestané. Langoš chcel podobný úrad po rozdelení republiky zriadiť aj na Slovensku, ale nenašiel dostatočnú podporu.

Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský v roku 1999 neúspešne inicioval založenie Úradu na dokumentáciu zločinov komunizmu. Mal to byť oficiálny úrad s rozsiahlymi vyšetrovacími právomocami financovaný zo štátneho rozpočtu. Návrh neprešiel. Prezident Rudolf Schuster projekt odsúdil ako nevhodný návrat do minulosti, ktorá má podľa neho zostať pre spoločnosť tabu.

Čarnogurský teda aspoň na ministerstve zriadil oddelenie na dokumentáciu zločinov komunizmu s dvoma zamestnancami, bez adekvátneho technického zabezpečenia a legitímnej vyšetrovacej právomoci. Jeho budúcnosť je však otázna. Jeho činnosť sa môže po výmene ministra kedykoľvek skončiť.

Česká republika

V Českej republike sa s komunistickou érou vyrovnávajú oveľa intenzívnejšie. Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu pri českom ministerstve vnútra, ktorý sa podľa jeho prvého riaditeľa neoficiálne volá Bendov úrad, pôsobí v ČR dodnes.

Zamestnáva 98 osôb, z toho 50 vyšetrovateľov. Jeho podstatou je vyšetrovanie a dokumentácia zločinov komunizmu spáchaných v období od roku 1948 do 29. decembra 1989.

Výsledkom doterajšej práce je trestné stíhanie 160 osôb v 75 trestných veciach. Ide najmä o trestné činy vlastizrady z roku 1968, všeobecného ohrozenia v súvislosti s haváriou černobyľskej elektrárne z roku 1986, ale aj o mnoho prípadov trestných činov na politických väzňoch, úmrtí na hraniciach. Okrem toho úrad vydal päť dielov zborníka Securitas Imperi podrobne mapujúceho pôsobenie ŠtB.

V ČR nie je možné, aby v dôležitých verejných a štátnych funkciách pôsobili bývalé komunistické špičky. Podľa lustračného zákona na určité dôležité funkcie je potrebné lustračné osvedčenie.

Úrad je politický orgán, ktorý zhromažďuje dôkazy, vypočúva svedkov, a keď sa dokáže, že bol spáchaný trestný čin, oznámi to štátnemu zástupcovi, ktorý podá žalobu.

Na základe práce Bendovho úradu bolo 9 osôb právoplatne odsúdených. Na 5 rokov nepodmienečne bol odsúdený vyšetrovateľ ŠtB Daniel Jaroslav. „Zneužil svoje postavenie, pri výsluchoch fyzicky a psychicky týral mnoho ľudí, ktorým spôsobil zdravotnú ujmu,“ povedal pre SME námestník riaditeľa úradu Pavel Bret.

Tresty si už odsedeli bývalý federálny minister vnútra František Kincl a exnáčelník druhého odboru ŠtB František Vykypěl. Rok sedel aj Miroslav Štěpán. V roku 1993 bol v Čechách na tri roky právoplatne odsúdený Alojz Lorenc. „Odmietol nastúpiť na výkon trestu, využil slovenské občianstvo a odišiel na Slovensko. Napriek tomu, že ho táborský súd právoplatne odsúdil, na Slovensku to vtedy odmietli akceptovať a vyšetrovanie sa začalo od nuly,“ hovorí Bret.

Podľa Breta má úrad stále svoje opodstatnenie – „presne také, aké má právo a spravodlivosť“. Je to posledná právna satisfakcia pre tých, ku ktorým sa spravodlivosť štyridsať rokov obracala chrbtom.

Poľsko

V Poľsku bol podobný orgán zriadený až v roku 1998 – Inštitút pamäti národa. Vďaka nemu sa opätovne obnovilo vyšetrovanie viac ako 410 prípadov spojených so zločinmi komunizmu. Vychádza z predpokladu, že žiadna protiprávna činnosť štátnych orgánov nemôže byť chránená tajomstvom a nemôže byť zabudnutá. Inštitút vznáša obžaloby, ale aj archivuje a sprístupňuje materiály orgánov bezpečnosti z rokov 1939 – 1989, ako aj informuje o komunistických, nacistických zločinoch, škodách, obetiach. Inštitút zamestnáva okolo 1100 zamestnancov, z toho asi 60 sú prokurátori.

Nemecko a Maďarsko

V Nemecku funguje Úrad splnomocnenca pre spisy tajnej bezpečnosti bývalej NDR (tzv. Gauckov úrad), ktorý zamestnáva okolo 3000 zamestnancov. V Maďarsku zločiny komunizmu už roky vyšetruje Ústav histórie národa.

MIRKA HOROBOVÁ