Mikuláš Dzurinda so zlomenou nohou prišiel v utorok do nemocnice, kde ho ošetrovali, nie ako pacient, ale ako premiér. FOTO SME - PAVOL MAJER

Ojedinelý krok vykonal v utorok 28. marca 2006 premiér Dzurinda. Odvážiť sa so zlomenou nohou s barlami (a teda so zníženou schopnosťou utekať) do "jamy levovej", akú obzvlášť preňho predstavuje fórum zdravotníkov, je buď obdivuhodná odvaha, nezodpovednosť a ľahkomyseľnosť, arogancia, alebo masochizmus.

S presvedčením o prieraznej sile svojich argumentov sa však na tento krok hrdinsky podujal. Ako sa však veľmi skoro ukázalo, strelivo mu došlo veľmi rýchlo. Je ťažké povedať, či jeho argumenty stihol osud hrachu, ktorý je v ľudovej slovesnosti pomyselne hádzaný na stenu, alebo silu svojej argumentácie tragicky precenil. Alebo že by žiadne argumenty neboli?

Denník SME citoval nasledujúce výroky predsedu vlády: "Chceme, aby finančné toky v zdravotníctve boli priehľadné.", "Možno vás je veľa.", "Verím tomu, že aj medzi lekármi a zdravotnými sestrami je kvalita, ktorú treba oceniť.", "Chcem, aby sme veci videli pravdivo a reálne.".

Bolo by zvláštne domnievať sa, že skúsení novinári jedného z najčítanejších denníkov by nedokázali reprodukovať zmysluplnejšie vety jedného z najvplyvnejších mužov Slovenska. Skôr sa zdá, že nič zmysluplné premiér počas celého stretnutia so zdravotníkmi z úst nevypustil. Dôkazom toho je aj jeho odpoveď na požiadavku zvýšenia prostriedkov na mzdy: "Kde ste boli, keď sa schvaľoval štátny rozpočet?"

Dá sa tento výrok považovať za lapsus linguae, výsmech do očí zúčastnených, alebo absolútnu nekompetentnosť človeka, ktorý jedným dychom deklaruje svoje pochopenie problémov zdravotníkov a na druhej strane odmieta akúkoľvek diskusiu o finančnom poddimenzovaní zdravotníckeho rezortu? Musí mu byť predsa známy fakt, že zdravotníci a koniec koncov aj pacienti poukazujú na nedostatok financií v rezorte už roky.

K vrcholu arogancie smeruje aj pohŕdavé obvinenie zúčastnených z nedostatočnej schopnosti konštruktívne diskutovať a označenie ich argumentov za demagógiu. Reálne však ťažko považovať za demagógiu skutočné čísla na výplatných páskach prítomných lekárov a sestier. Naopak demagógiou najvyššieho stupňa je argumentácia nepravdivými údajmi o tridsaťtisícových mzdách lekárov, o globálnej prezamestnanosti v rezorte a tiež podsúvanie politického pozadia nespokojnosti zdravotníkov.

Premiér Dzurinda utrpel v Ružinove fiasko sprevádzané piskotom a lietajúcimi plášťami. Pôvodne nepolitickú tému, ktorú tak veľmi chcel odsunúť na plecia manažmentov nemocníc, poisťovní i samotných zdravotníkov, neuváženými predvolebnými výrokmi o previazanosti SLK a zdravotníckych odborových organizácii s opozičnými stranami sám spolitizoval. Ako skúsený politik tentoraz podcenil vážnosť situácie a s veľkou pravdepodobnosťou tak stratil niekoľko tisíc až desiatok tisíc preferenčných hlasov. Hlasov, ktoré mu v predchádzajúcich voľbách odovzdali práve zdravotnícki pracovníci a ich rodinní príslušníci.

sepesi.blog.sme.sk

Autor: Branislav Sepeši