Ak do 21 dní nezaplatím 30 korún spoločnosti BSP Lawey Partners, bude vymáhať poplatok 5000 Sk za omeškanie za každý začatý mesiac.

Poviem vám, zarobiť každý mesiac 5000 korún z pôvodných 30 Sk, to sa môžu schovať aj najväčší úžerníci, ktorí požičiavali na 100 % úrok mesačne. Rozhlas žiada viac ako 200 000 % ročne. O takomto zárobku sa nesníva ani organizovanému zločinu.

Som jeden z tých občanov, ktorí nepočúvajú Slovenský rozhlas, ale koncesionárske poplatky platia. Platím ich prostredníctvom SIPO, takže pošta má oprávnenie inkasovať z účtu ľubovoľnú sumu až do výšky takmer 1000 Sk mesačne. Pravidelne to aj robí.

Každý mesiac mi príde Informatívny doklad SIPO s názvom platby Rozhlas 40 Sk, Televízia 100 Sk atď. Preto ma prekvapilo, že môžem mať nedoplatok. Okrem toho si odkladám všetky bločky tri roky dozadu.

Viem, že občan je zodpovedný za pripísanie platby na účet Slovenského rozhlasu, a nestačí, že z účtu si strhne príslušnú sumu pošta alebo túto sumu zaplatí osobne pri priehradke na pošte.

Preto som si myslel, že pošta peniaze z účtu zinkasovala a nepreviedla ich ďalej.

Na základe telefonátu ma ubezpečili, že všetky platby previedli tak, ako mali, ale ak mám pochybnosti, aby som im povedal mesiac, za ktorý peniaze neprišli, že to preveria.

Vybral som sa do obrátenej pyramídy rozhlasu osobne. Tu som sa od pracovníkov BSP Lawey Partners dozvedel, že majú voči mne pohľadávku vo výške 30 Sk postúpenú od Slovenského rozhlasu. Požiadal som ich, aby mi prezradili, ako k tej sume 30 Sk prišli, keď mesačne sa platí 40 Sk. Tu som zažil prvý šok: je to za mesiac február 2002.

Na reklamačnom oddelení Slovenskej pošty som následne zistil, že na SIPO je možné podať reklamáciu do 6 mesiacov od podania (pri poštových zásielkach 1 rok).

Žiadať finančnú náhradu je možné do troch rokov. Bohužiaľ, ani pri najlepšej vôli nemôžu skontrolovať, čo sa viac ako pred tromi rokmi udialo, prípadne, aj keby manuálne v archíve zistili, že platbu nepreviedli alebo sa vrátila, nemám na náhradu žiadne zákonné právo. V zmysle platných zákonov je to premlčané.

Druhý šok som zažil znova v budove Slovenského rozhlasu. Tu som dostal radu, že pohľadávka 30 Sk je taká malá, že by som ju mal bez ohľadu na to, že je už premlčaná, aj tak zaplatiť, lebo písanie a poslanie akéhokoľvek listu ako odpoveď na výzvu o zaplatení nedoplatku ma bude stáť viac.

To ma už dorazilo. No dokázal som sa ovládať. Požiadal som zhluk pracovníkov, ktorý sa okolo mňa utvoril, aby sa takéto situácie v budúcnosti nevytvárali, a chcel som číslo účtu Slovenského rozhlasu a pridelenie variabilného symbolu, aby som koncesionárske poplatky platil priamo, a súčasne som požadoval, aby mi na konci každého mesiaca prišiel e-mail, či platbu za predmetný mesiac dostali a aký je prípadný nedoplatok alebo preplatok.

Na to sa dav pracovníkov rozpŕchol (pravdepodobne tam boli aj ľudia z rozhlasu), zostal len pán za priehradkou BSP Lawey Partners s tým, že on so Slovenským rozhlasom nič nemá a takéto požiadavky nemôže zabezpečiť.

Nad nenažranosťou Slovenského rozhlasu mi zostáva rozum stáť. Jediné, čo viem, je, že zákon o koncesionárskych poplatkoch treba radikálne zmeniť v prospech občanov.