Studená vojna sa skončila, s jej koncom však neskončili aj špióni. Práve oni dnes vracajú svet do obdobia spred desiatich rokov. Spojené štáty a Rusko sa správajú ako za čias komunizmu: Washington sa chystá vyhostiť z krajiny približne päťdesiat ruských diplomatov, ktorých podozrieva, že sú špiónmi. Moskva pravdepodobne odpovie rovnako.

Aj vojna špiónov dokazuje, že vzťahy medzi Ruskom a USA vôbec nie sú bezproblémové. Podľa pozorovateľov sa situácia zásadne zmenila po nástupe nového amerického prezidenta Georgea Busha. Bush pritvrdil.

Prekliaty Hanssen

Poplach spôsobil pred mesiacom veterán z americkej FBI – Robert Hanssen. Po štyroch mesiacoch sledovania chytila FBI svojho vlastného človeka, ktorý viac ako pätnásť rokov pracoval aj pre Rusov. Američania zostali v šoku. Agent, ktorý mal prístup k najtajnejším informáciám, dlhodobo zrádzal svoju vlasť.

O zvýšenej aktivite ruských špiónov sa vedelo už predtým. V Spojených štátoch vraj v súčasnosti operuje viac ako dvesto ruských agentov. Tak veľa ich tam údajne nebolo ani počas studenej vojny. „Teraz je ich tu tak veľa ako nikdy predtým,“ povedal denníku Washington Post nemenovaný bývalý predstaviteľ ministerstva zahraničia. Rusko tvrdí, že rovnaká situácia je aj na opačnej strane. Aj v Moskve sa vraj prechádza príliš veľa amerických agentov.

Podľa zdrojov z amerického ministerstva zahraničných vecí sa Američania chystali na rázny krok proti ruským špiónom už koncom minulého roku. Ešte za vlády prezidenta Billa Clintona. Práve Hanssen to však oddialil. Nikto nechcel pokaziť najväčší špionážny prípad po stabilizácii vzťahov medzi USA a Ruskom.

Súčasný minister zahraničia Colin Powell v stredu odovzdal ruskému veľvyslancovi v Moskve Jurijovi Ušakovovi nótu, v ktorej mu oznámil, že Ameriku musia okamžite opustiť štyria Rusi podozriví zo špionáže. Všetci štyria boli priamo zapletení do prípadu Hanssen. Prekliatemu agentovi mali odovzdávať peniaze za jeho služby.

Bush pritvrdil

Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi tak padajú na nové dno. Po rokoch taktného obchádzania a tichého tolerovania Billa Clintona sa výrazne ochladzuje. Aj špionážne naťahovačky sú toho dôkazom. „Hanssen bol katalyzátorom, no túto situáciu spôsobila zmena administratívy,“ povedal pre Washington Post ďalší utajený zdroj z ministerstva.

Bush od svojho nástupu nenecháva nikoho na pochybách: Tvrdo vystúpil proti ruským pokusom predať Iránu zbrane, ostro kritizoval komunistickú severnú Kóreu a dôrazne presadzuje aj americký plán na vybudovanie protiraketovej obrany. Aj napriek odporu Ruska, Číny a dokonca aj spojencov z Európy.

Poplach vyvolala informácia, že nový prezident chce nadviazať kontakty s predstaviteľmi Čečenov. Tu sa cíti Moskva pravdepodobne ešte viac ohrozená ako v prípade špiónov.

V ňom sa dala americká reakcia predpokladať. Po skončení studenej vojny Moskva stiahla z USA viacerých špiónov. V polovici 90. rokov ich tam bolo menej ako sto. S blížiacim sa koncom tisícročia sa však začali vracať. Ich aktivita sa potom ešte zvýšila po nástupe nového prezidenta Vladimira Putina, ktorý bol predtým sám agentom KGB.

Američania zaplatia viac

Rusi sú nahnevaní. „Akákoľvek kampaň proti špionáži alebo pátranie po nepriateľovi sú hodné jedine hlbokého poľutovania a znamenajú návrat do éry studenej vojny,“ povedal poradca ruského prezidenta pre otázky zahraničnej politiky Sergej Prichoďko.

Podľa ruských zdrojov z tajných služieb by Rusi mali vyhostiť stovky Američanov. „Aby sme reagovali adekvátne, Rusko by muselo vyhostiť stovky zamestnancov americkej ambasády, čím by sa proporčne odrazili ruské straty v USA,“ povedal agentúre RIA ruský predstaviteľ.

Rusi tvrdia, že na misiách v USA majú 190 ľudí, Američania ich podľa Reuters majú v Moskve 650 až 700.

Podľa denníka New York Times by však nakoniec mohli dopadnúť horšie Američania. Z množstva zamestnancov ambasády v Moskve vraj totiž pracuje pre CIA len veľmi málo ľudí. CIA má v Moskve údajne menej agentov ako Rusi vo Washingtone. Aj preto americké tajné služby dlhodobo bojovali s vládou, aby ruských špiónov nevyhosťovala. Nechceli rozpútať špiónsku vojnu, pri ktorej by vraj utrpeli väčšie straty.

Teraz sa táto vojna predsa len začala.

MATÚŠ KOSTOLNÝ

VYHOSTENÍ ŠPIÓNI

1986 – operácia Famish. Prezident Ronald Reagan prikázal 80 sovietskym diplomatom opustiť Spojené štáty. Išlo o najväčšiu akciu svojho druhu.

1994 – po zatknutí agenta CIA Aldricha Amesa prikázali Spojené štáty odchod Alexandrovi Lysenkovi, ktorý bol považovaný za šéfa tajnej služby na ruskej ambasáde vo Washingtone.

1994 – o tri dni neskôr vypovedala ruská vláda Američana, ktorý vraj viedol jednotku CIA v Moskve.

1999 – Rusko zatklo a potom vypovedalo amerického diplomata Cheriho Leberknighta. Pokúšal sa vraj získať tajné vojenské materiály.

1999 – týždeň nato zatkla FBI ruského diplomata Stanislava Guseva. Gusev vraj odpočúval ministerstvo zahraničia. V konferenčnej miestnosti ministerstva našli odpočúvacie zariadenie. Dostal desať dní na to, aby opustil krajinu.

21. marec 2001 – USA oznámili, že vypovedajú 50 ruských diplomatov, ktorí sú podozriví zo špionáže. (r)