Keby však odišla do dôchodku v roku 2004, mala by dnes penziu 25-tisíc. "Som z toho znechutená, ťažko sa mi žije, cítim sa ukrivdená," povedala pre SME žena, ktorá nechce zverejniť svoje meno. Jej kolegovia laboranti s nižšou kvalifikáciou odišli do penzie vlani a majú zhruba o 4- až 5-tisíc viac ako ona.

Spôsobil to jeden z paragrafov dôchodkovej reformy, ktorý sa týka najmä "nadsluhujúcich" dôchodcov, teda tých, čo pracovali aj po dosiahnutí veku, keď mohli odísť do penzie. Paragraf bol súčasťou vládneho návrhu a poslanci ho nechali v pôvodnej podobe, hoci mnoho iných menili.

Muži s mierne vyššími platmi než priemer, ktorí zostali pracovať 5 rokov po dosiahnutí dôchodkového veku, a odišli do penzie pred dvoma rokmi, dostávajú dnes o čosi menej ako 10-tisíc. Ich kolegovia v rovnakej situácii, ktorí však odišli do penzie v roku 2004, dostávajú takmer 16-tisíc.

V podobnom prípade žien, najmä vysokoškolských učiteliek, ktoré mohli ísť do dôchodku už vo veku 55 rokov, ale pracovať ďalej môžu ďalších 10 rokov, je rozdiel ešte vyšší.

Rozdiel medzi dôchodkami priznanými do konca roku 2003 a tými, ktoré začínajú rokom 2004, sa pritom ešte zvýši. Od roku 2007 totiž prestane fungovať umelé vyrovnávanie nízkych a vysokých dôchodkov a má sa už naplno prejaviť zásluhovosť. To znamená, že výška dôchodku z prvého priebežného piliera sa bude odvíjať od celkovej sumy odvedeného poistného.

Niektorí ekonómovia považujú súčasný prvý priebežný dôchodkový pilier za nespravodlivý aj finančne neudržateľný. Ministerstvo práce, naopak, považuje za spravodlivý práve dnešný model a nemieni na ňom nič meniť.

To, že vznikli výrazné rozdiely len časovým posunom pri odchode do penzie, je podľa hovorcu ministerstva Martina Danka dôsledok "zlého fungovania starého systému, ktorý neodmeňoval, ale naopak trestal za pracovnú aktivitu". Dôchodkovou reformou chce ministerstvo "motivovať ľudí k dobrovoľnému rozhodnutiu zotrvať čo najdlhšie na pracovnom trhu".