Podľa oficiálnych štatistík je takáto situácia v dvoch okresoch na východe Slovenska - v Sobranciach a v Bardejove. Zamestnávatelia tam v priemere neplatia pracovníkom ani dve tretiny celoslovenskej priemernej mzdy.

Realita je podľa ekonómov a sociológov ešte tvrdšia ako štatistika. Priemernú mzdu totiž nedostáva najširšia skupina obyvateľstva, keďže štatistiku skresľuje úzka skupina dobre zarábajúcich manažérov, upozorňuje Jozef Balica, člen predstavenstva odborového zväzu KOVO. Podľa neho priemernú mzdu vykazovanú Štatistickým úradom dostáva v skutočnosti len 400-tisíc zamestnancov úradov a firiem.

Jednoznačne najmenšie platy dávajú zamestnávatelia v Prešovskom kraji. Priemerná mzda tam dosahuje 78 percent celoslovenského priemeru. Naopak, tradične najviac sa zarába v Bratislavskom kraji, kde sú priemerné platy nad 20-tisíc, teda viac ako dvojnásobok oproti Bardejovu.

Vysvetlenie nízkych platov v niektorých oblastiach hľadajú ekonómovia vo vysokej regionálnej nezamestnanosti. "Keď tam aj príde nový investor, nemusí dávať vyššie platy, keďže na trhu práce je veľký prebytok voľnej pracovnej sily," myslí si analytik ekonomického inštitútu M.E.S.A. 10 Martin Valentovič.

Valentovič však dodáva, že v chudobných regiónoch nie sú nižšie len platy, ale aj životné náklady. Preto je podľa neho možné aj v Bardejove existovať z priemernej mzdy "vzhľadom na nižšie náklady na život v porovnaní s Bratislavou či Košicami".

Okresy s najnižšími platmi

Zdroj: Štatistický úrad, 1. polrok 2004

Autor: tv, rk