Košičania, ktorí mali včera cestu okolo historickej budovy Štátneho divadla, ostávali stáť v nemom úžase. Mnohí si aj odpľuli. Nad hlavným vchodom do "chrámu kultúry", na ktorý sú hrdí, sa na nich z gýčového zlatého rámu usmievali manželia Mojsejovci v nadživotnej veľkosti.

Štátne divadlo totiž bolo dejiskom ďalšieho kastingu reality šou, ktorá nesie názov podľa extravagantného páru.

Riaditeľ divadla Peter Himič nebol pohoršenými reakciami okoloidúcich prekvapený: "Je to z núdze cnosť. Keby sme mali dosť peňazí na prevádzku, ubezpečujem vás, že by som Mojsejovcov do divadla nepustil. A ľudia, ktorí si tu teraz odpľúvajú, by si mali odpľúvať tam, kde sa rozhoduje o financiách pre kultúru."

Vedenie divadla podpísalo zmluvu o prenájme s agentúrou, ktorá zabezpečuje natáčanie reality šou pre Markízu. "Nie som si istý, či môžem zverejniť výšku sumy. Ale uisťujem vás, že dostaneme podstatne viac ako za bežný prenájom. Aj vďaka takýmto akciám sme jednou z mála kultúrnych inštitúcií, ktorá má vyrovnaný rozpočet."

Podľa generálneho riaditeľa sekcie umenia ministerstva kultúry Andreja Zmečeka o nájomných zmluvách má právo rozhodovať štatutárny zástupca divadla.

Andrej Zmeček z ministerstva kultúry o prenajatí Štátneho divadla Košice na casting Mojsejovcov hovorí: "Je to na súdnosti každého riaditeľa. Aj tento prípad však nasvedčuje, že by sme mali zvážiť hranice a proporcie komerčnej činnosti zariadení, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo. Žiaľ, finančná situácia je taká, že množstvo kultúrnych inštitúcií pre nedostatok financií často rezignuje na svoju činnosť."

Mnohí Košičania boli pobúrení: "Čo majú títo dvaja spoločné s kultúrou?! Ich portrét nemá na budove štátneho divadla čo hľadať," hovorí starý Košičan Tomáš Ráb.

"Správajú sa ako majitelia Slovenska. Preboha, to si u nás naozaj môže každý pracháč kúpiť, čo len chce? Kto ich zastaví?" pýta sa Petra Novotná, mladá mamička na materskej.

Známy fotograf Rudo Prekop, učiteľ fotografie na pražskej FAMU, si schuti nafotil priečelie historickej budovy obtiahnutej do červeného súkna: "Slovensko je krajinou totálne neobmedzených možností. Kam sa hrabe Amerika! Taký nevkus povýšený do oficiálnej polohy som dávno nevidel."

"Zdiaľky mi to červené súkno pripomenulo výzdobu k Víťaznému februáru. Je to absurdné zrkadlo našej spoločnosti, absolútna demonštrácia neobmedzenej moci peňazí. Som smutný, že si divadlo musí zarábať takým primitívnym spôsobom," pohoršuje sa výtvarník Peter Kalmus.

Ani herečka Ľuba Blaškovičová nie je nadšená výzdobou budovy, jej srdcovej záležitosti, ktorá je pýchou Košíc: "Keď som sa dozvedela, že divadlo nebude štyri dni pre toto hrať, vyrazilo mi to najprv dych. Ale na druhej strane aj to je dôkaz, aká je kultúra v regiónoch chudobná. Slovenské národné divadlo zrejme nie je na podobné podujatia odkázané. My nemáme peniaze ani na reprízovanie našich hier."