Tá druhú zasa prvé písmená názvu farmy a dediny, z ktorej pochádza - Elmtaryd a Agunnaryd. V rebríčku najbohatších ľudí, ktorý zostavuje časopis Forbes, figuruje na 13. mieste, švédsky magazín Veckans Affärer mu však vyrátal, že je bohatší ako Bill Gates. Sám sa tým príliš nezaoberá. "Viem, čo mám," hovorí takmer 79-ročný INGVAR KAMPRAD a dodáva, že necíti nutkanie žiť okázalým životom. Skôr naopak. Návštevníci obchodných domov IKEA v Bratislave a Prahe minulý týždeň ani netušili, že starý skromne vyzerajúci pán v okuliaroch, pásikavej košeli a šedej bunde, ktorý sa spolu s nimi prechádza medzi vystaveným nábytkom, je sám zakladateľ reťazca, ktorý má dnes viac ako dve stovky predajní v 32 krajinách. Strednú Európu navštívil kvôli celosvetovému semináru pre všetkých manažérov predajní. Pri tejto príležitosti poskytol rozhovor denníkom SME a MF Dnes a magazínu Týden.

Prečo ste si na stretnutie manažérov vybrali Bratislavu a Prahu?

Česko a Slovensko sú krajiny bývalého socialistického bloku, ktoré sa veľmi rýchlo ekonomicky rozvíjajú. Usúdil som, že by bolo zaujímavé ukázať kolegom z celého sveta, ako dokážu postkomunistické krajiny napredovať. A myslím si, že každý z nich je šokovaný, čo sa dá dosiahnuť v relatívne krátkom čase.

Napriek tomu však nábytok IKEA nie je pre tunajších ľudí taký dostupný ako v iných krajinách, kde sa považuje za tovar pre nižšiu až strednú triedu. Kedy to tak bude aj v našich končinách?

Naším cieľom je slúžiť čo najväčšiemu počtu zákazníkov. Keď prídeme na nový trh, ako sme prišli aj tu, nemôžeme sa hneď orientovať na nezamestnaných, pretože ich kúpna sila je nízka. Musíme začať od orientácie na strednú vrstvu a postupne sa stať dostupnými pre všetkých. Takouto cestou ideme aj v Česku a na Slovensku. Na budúci rok na tomto trhu uvedieme špeciálny sortiment výrobkov za veľmi prijateľné ceny.

Pripravujete nový produktový rad?

Nie, len obmenu ponuky. Celkovo vyrábame asi 25-tisíc druhov tovaru, pričom v jednej predajni sa naraz nachádza od šesť do desaťtisíc položiek. Riaditelia v jednotlivých krajinách si vyberajú, čo do regálov umiestnia. V prípade Česka a Slovenska sme sa rozhodli zvýšiť zastúpenie tovaru v nižšej cenovej kategórii. Máme napríklad najlacnejšiu policu na knihy Onkel, ktorá sa predáva vo Francúzsku, Nórsku a iných krajinách. Teraz ju prinesieme aj sem, pretože trh si žiada aj lacnejšie police.

Keď hovoríme o cenách, IKEA má filozofiu, že najskôr na produkt vymyslí cenu a tej potom prispôsobí dizajn, materiál a výrobný proces. Ako potom vysvetlíte, že za palandu Gutvik zaplatím v Bratislave o polovicu viac ako vo Viedni?

Každý trh má svoje špecifiká. Keď niekde čelíme ostrej konkurencii, musíme ísť s cenami dolu. Jeden taký prípad sme práve riešili. Ponúkame isté kancelárske kreslo za rozumnú cenu. Teraz sme zistili, že podobné ponúka Carrefour za nižšiu cenu. Možno na tom dokonca prerábajú. Napriek tomu sa však prispôsobíme, musíme byť lacnejší. Vo všeobecnosti však môžem povedať, že v Česku a na Slovensku predávame výrobky za nižšie ceny ako trebárs v Nemecku, Rakúsku alebo Švédsku. Nie všetky, ale celkovo sme tu lacnejší.

Viedeň je však veľmi blízko Bratislavy. Teraz tu máte dve predajne, ktoré si konkurujú cenami...

...nie je to pôvabné?

Pred dvoma rokmi ste sa vyjadrili, že možno expandujete prirýchlo a vystavujete sa riziku, že budete musieť nejaké obchody zavrieť. Boli ste už donútení zatvárať?

Možno to bude znieť neuveriteľne, ale ja predstavujem v IKEA staršiu generáciu. Je tu však aj mladá generácia, ktorá je dychtivá rýchlo napredovať. Keď sme napríklad pred dvoma rokmi otvorili desať nových obchodov len v Spojených štátoch, bol som trochu proti tomu. Zastávam totiž názor, že sa treba najskôr čo najlepšie postarať o to, čo už máme, a až potom sa rozširovať. A či sme už museli zatvárať obchody? Áno. Pred pätnástimi rokmi sme zatvorili predajňu v Halifaxe, pretože budova bola prenajatá a malá. Zároveň sme usúdili, že v danej oblasti žije príliš málo ľudí. A ešte sme museli zatvoriť Belehrad, keď sa začala vojna. Takže zatiaľ sa nedá povedať, že by sme expanziu ekonomicky nezvládali.

Dosť sa píše o vašom bohatstve. Ste trinásty v rebríčku časopisu Forbes, objavili sa dokonca úvahy, že ste prekonali zakladateľa Microsoftu Billa Gatesa. Aký máte z toho pocit?

Časopis Veckans Affärer do môjho majetku zarátal aj to, čo vlastne patrí nadácii (holandská nadácia Stichting INGKA, na ktorú v 80. rokoch Kamprad previedol celú firmu, pozn. red.). Stretol som sa s tým novinárom, ktorý je inak veľmi príjemný človek, a spýtal som sa ho, ako to mohol napísať. A on mi hovorí, hej, ale však to bolo dobré, Ingvar? Pozrite sa, ja viem, čo mám...

Máte doma jeden z vašich najznámejších výrobkov - knižnicu Billy?

Áno, mám. Všetko zariadenie v mojom dome je z IKEA. Teda takmer všetko. Mám zopár starých vecí, ktoré som zdedil, ale všetko ostatné zariadenie, čo som kedy v živote kúpil, je z IKEA.

Ešte stále jazdíte starým volvom?

Doma vo Švajčiarsku mám štrnásťročné volvo, ale keď som služobne vo Švédsku, jazdím na Octavii. Tak sa to volá, nie? A som s ňou veľmi spokojný.

Ste všeobecne známy ako skromný a šetrný človek...

To nie. Veď dnes som pozval kolegov na hot-dogy." (Smiech.) "Snahy už aj tak boli. Pred časom jeden švédsky denník priniesol správu o palácoch, ktoré vlastním. Neskôr sa ukázalo, že jeden z tých údajných palácov je dom, v ktorom žije jeden môj kolega, druhý palác je dom, ktorý mám prenajatý vo Švajčiarsku, a je to hádam najmenší dom na celej ulici. Ale mám jednu vinicu a to bola asi moja najhoršia investícia do nehnuteľností, pretože vôbec nemám čas sa jej venovať. Takže som úplne bežný človek. Nepotrebujem, aby mi niekto otváral dvere.

Ako sa podľa vás dajú najlepšie minúť peniaze?

Čo ja viem? Pre mňa je, napríklad, dôležitá dobrá posteľ. Tá, ktorú mám doma, mi slúži už 31 rokov. Môžem zopakovať, že som obyčajný človek.

Nemíňate aspoň na nejaké záľuby?

Záľubou mi je moja záhrada, moje rastlinky. To ma však veľa nestojí. Nedávno som si kúpil 15 ruží a tie som si tam zasadil.

Máte troch synov. Ktorý z nich prevezme vedenie firmy?

Neviem, spýtajte sa ich.

A koho by ste vy najradšej videli na vedúcej pozícii?

Dúfam, že to nebude ani jeden z nich. Keď sa pozriem späť na svoj život, nikdy som nemal dostatok času, aby som sa zastavil, oddýchol si. Ak vedenie firmy prevezme jeden z mojich synov, bude nútený celý život venovať firme. Nebude môcť viesť firmu päť rokov a potom si len tak odstúpiť. Budú ho nútiť, aby zostal. Súčasný šéf firmy prevzal zodpovednosť na desať rokov a ako človek, ktorý nepatrí do rodiny, sa môže rozhodnúť, či po vypršaní tejto lehoty odíde, alebo ešte pár rokov zostane. My takú možnosť nemáme. Dúfam, že moje deti budú v spoločnosti dlho zastávať dôležité pozície. Samy mi sľúbili, že chcú pre firmu pracovať. Nebudem ich však tlačiť do toho, aby za každú cenu jeden z nich viedol celú firmu.

Nemáte trochu obavy, čo bude s firmou, keď už nebudete môcť na ňu dozerať?

Nie. Sú tu tisíce ľudí, ktorých mám rád a o ktorých viem, že sú veľmi šikovní a pracujú naozaj pre dobro firmy. Takže, odpoveď je jednoznačne nie, neobávam sa o osud spoločnosti v budúcnosti.

Chcete, aby firma navždy zostala v rukách rodiny Kampradovcov?

Dnes už nie je v rukách Kampradovcov. Máme nadáciu, na ktorú sme spoločnosť previedli. Tá bola založená podľa holandského práva, ktoré dáva veľkú kontrolu vláde, takže z nej nemôžme len tak vytiahnuť majetok. Nemôžem im napríklad ani poslať letenky na preplatenie.

Všetok zisk, čo IKEA utvorí, ide do tejto nadácie?

Áno. A nadácia má za úlohu ďalej zveľaďovať spoločnosť. Navždy.

O akých veľkých ziskoch sa bavíme?

To nikdy nepovieme. Prečo aj? Americké firmy hlásia svoje výsledky každý mesiac, a aký to má význam? Vezmite si naše súčasné aktivity v Rusku a Číne. Je to veľmi nákladná záležitosť. Budeme tam stratoví prvých päť - desať rokov. Keby sme mali nejakých akcionárov, tí by na nás naliehali - ako to, že sme vám zverili svoje peniaze a stále nedostávame dividendy? Takto si však môžeme povedať, že raz bude každý obchod ziskový, ale môžeme strpieť pár rokov straty. Na česko-slovenskom trhu sme boli bez zisku deväť rokov.

Vaša stará mama vraj pochádzala zo Sudet.

Áno, žila blízko Mostu, keď si ju starý otec vzal. Chodil som tam na návštevy za starých zlých čias. Dnes tam už však nikto z mojich príbuzných nežije.

Súvisí tento váš pôvod s vašou inklináciou k fašistickému hnutiu v 40. rokoch?

Áno. Bola to veľká chyba a už ani neviem spočítať, koľkokrát som sa za ňu musel ospravedlniť. Bolo to veľmi hlúpe, ale nebol som v tom sám. V tom čase podobne zmýšľali tisíce mladých Švédov. Viete, keď Hitler obsadil Sudety, moja stará mama to vnímala ako oslobodenie územia, kde žili jej priatelia, jej rodina. Ja som bol vtedy ešte malý chlapec a starú mamu som miloval. To ma dosť ovplyvnilo.

A čo ďalší tieň vašej minulosti? Už vyše 40 rokov bojujete s alkoholom. Ešte stále s ním máte problémy?

Ó, áno, a veľké. Viete, aký je ten najväčší?

Nie.

Že som tu práve, keď mám suché obdobie. Najbližšie tri mesiace si nedám ani kvapku alkoholu. Je to pre mňa veľmi ťažké, pretože mám strašnú chuť na plzeň alebo bažant. Vaše pivo je znamenité.

Ako to viete, keď ho nemôžete ochutnať?

Keď som tu bol naposledy, nemal som suché obdobie. Strieda sa to u mňa po pol roku. Šesť mesiacov nepijem nič a zvyšok roka som alkoholik.

Zjavne ste hrdý Švéd. IKEA je vo farbách národnej vlajky, na celom svete trápite zákazníkov švédskymi názvami výrobkov, názov vášho rodiska sa preniesol aj do názvu firmy. Vo Švédsku však nežijete. Je to pre nižšie dane, alebo máte Švajčiarsko naozaj rád?

Oboje je pravda. Keď som sa chcel pripraviť na budúcnosť, zvažoval som možnosti, ako previesť firmu na nadáciu. Platil som veľké peniaze rôznym poradcom a konzultantom. Napokon sme sa rozhodli založiť ju v Holandsku. Padlo rozhodnutie, že v období príprav na prevod spoločnosti budeme žiť vo Švajčiarsku, aj keď nie je z hľadiska daní najvýhodnejšie. Keby nám išlo len o dane, mohli sme si zvoliť Anglicko alebo dokonca Monaco. Bral som však aj ohľad na svoje deti. Chcel som, aby sa naučili po francúzsky. Keď bolo po piatich rokoch všetko vybavené a boli sme pripravení opäť sa odsťahovať, zasadla rodinná rada a demokraticky rozhodla, že vo Švajčiarsku už zostaneme.