. Na maďarsko-slovenských hraniciach im však colníci urobili podrobnú prehliadku a vrátili ich domov. Potom ich zavolali na jednodňový výsluch na ŠtB v Spišskej Novej Vsi. Niekto ich udal, že chcú emigrovať.

Rényi hovorí, že odvtedy s manželkou rozmýšľajú, kto ich udal a kto na nich ŠtB donášal. Podľa archívnych dokumentov Ústavu pamäti národa to mohli byť štyria kolegovia v práci - tajní spolupracovníci Mráz, Viktor, Tomáš a Asistent. Krycie meno Asistent mal dnešný štátny tajomník ministerstva výstavby za SDKÚ Ján Hurný. Rényi hovorí, že vždy podozrieval asi troch ľudí vrátane Hurného. Prvýkrát sa mu to potvrdilo, keď si prečítal článok o Hurného spise v denníku SME.

Hurný po zverejnení jeho spolupráce s ŠtB stále odmieta odstúpiť z funkcie a chce sa súdiť. Rényi pôjde svedčiť rád. "Je to stopercentná pravda, taká, že ja tu teraz pred vami sedím."

V roku 1987 sa zo Spišskej Novej Vsi s celou rodinou odsťahoval do Veľkého Krtíša, kde žije doteraz. Pracuje na úrade práce ako personalista. Do rozhovoru sa občas zapojila aj jeho manželka, detská lekárka.

Kedy ste sa prvýkrát dozvedeli, že má o vás ŠtB záujem?

Zistil som to až vtedy, keď nás zastavili na hraniciach.

Dovtedy ste nemali žiadne problémy?

Nikto ma neprenasledoval. Akurát som sa od svojho spolužiaka dozvedel, že keď som bol v maturitnom ročníku, jeho otec, ktorý bol členom okresného výboru strany, mu povedal, že keby som sa hlásil na medicínu, nesmiem dostať odporúčanie, lebo výbor prijal také uznesenie. Pritom som to nemal v úmysle. Môj otec bol lekár a vedel som, aká je to ťažká a namáhavá práca.

Prečo prijali také uznesenie?

Pravdepodobne kvôli otcovi, ktorý bol antikomunista. Už keď som bol malý chlapec, povedal mi, že komunisti sú banda organizovaných zločincov. Takže som to vedel od malička. Môj otec bol idealista a veriaci človek.

Keď ste išli do Juhoslávie, mali ste v úmysle emigrovať?

Nie. Išli sme normálne na dovolenku. Na streche Škody 100 sme mali kopu stanov, potraviny, v aute dve malé deti.

Čo sa stalo na hranici?

Prišli sme tam a colník povedal, aby sme si odstavili auto nabok, že nasleduje osobná prehliadka. Keďže manželka pochádza zo Šiah, colníci ju poznali. Jeden jej povedal, že na nás prišlo udanie, že chceme emigrovať a oni pred pol hodinou dostali telegram, aby nás nepustili. Museli sme všetko vyložiť z auta, zobrali nám pasy, všetko rozobrali, poprezerali ponožky, osobné hygienické potreby, odpárali futro z kufrov, či tam niečo nemáme. Na poníženie, ktoré sme prežili počas osobnej prehliadky, keď nás povyzliekali donaha, sa nedá tak ľahko zabudnúť.

Vedeli ste vtedy, kto vás udal?

Nie. Boli sme prekvapení. Zhodou okolností v ten deň ráno asi o pol ôsmej ku nám prišiel doktor Roch. Bol zástupcom primára na gynekológii, nikdy predtým sme sa s ním nerozprávali, poznali sme ho iba z videnia. Povedal, že sa práve vrátil z Juhoslávie, ostali mu nejaké peniaze a či by sme mu nemohli kúpiť lendlovky - to boli vtedy také tenistky. Predal nám asi 25-tisíc juhoslovanských dinárov, čo bolo 1604 Kčs. Mali sme ich načierno a keď ich našli, bol z toho priestupok.

Čo bolo, keď ste sa vrátili domov?

Do konca dovolenky sme sedeli doma a rozmýšľali, kto nás udal alebo či máme doma namontované odpočúvacie zariadenia. Po pár týždňoch nás zavolali na ŠtB. To bol taký niekoľkohodinový výsluch, že prečo ste chceli ísť do Austrálie, prečo sa vaše deti učia po anglicky, koho máte v Amerike a podobne. My sme nevedeli dokázať, že sme nechceli emigrovať a oni nám nevedeli dokázať, že sme chceli. Jediné, čo mali, bolo, že sme urobili colno-devízový priestupok.

Kedy ste začali tušiť, kto by na vás mohol donášať?

Z kádrového oddelenia podniku som od známeho dostal list, ktorý na mňa poslali. Z neho som zistil, že chodím na Máriahoru do Levoče, že som Maďar-pokrytec. Pritom som slovenskej národnosti, otec sa narodil v Kysuckom Novom Meste. Tiež som sa dozvedel, že moja žena je taká istá Maďarka ako ja. Tak sme si zúžili okruh ľudí na tri až päť. Hurný tam bol vždy. Každý deň sme prišli domov a rozprávali sme sa len o tom, kto nás udal. Rozhodli sme sa odísť, lebo sme sa len trápili.

Potom ste už nikdy nezistili, kto to bol?

Nie. Keď sme do roka odišli, našiel som si prácu v bani a začal som v podzemí od nuly.

Aké ste mali vzťahy s Jánom Hurným?

Keď som prišiel do podniku, robil tam ako mineralóg. Ja som bol geochemik a geológ prieskumných prác. Mal som samostatné úlohy, s ním som prichádzal do kontaktu z času na čas. On sa snažil s nami skamarátiť, lebo sme boli doktorovci. Hneď ako sa stal kandidátom vied, tak hovoril, že RNDr. to je nič, CSc. to je niečo. Keď som si ja dal žiadosť, aby som si mohol urobiť kandidatúru, asi po deviatich mesiacoch mi prišla odpoveď, že nevyhovujú.

Stretli ste sa potom, ako vás vrátili z hranice, s tým, že by sa od vás ľudia dištancovali?

Bol tam určitý dištanc. Spolupracovníci sa na mňa pozerali aj s rozpakmi, s obavami, aj cez prsty. Postupne som bol odstavený od práce, zobrali mi mapy. Geológ bez máp je ako vodič bez auta. Ako dôvod ústne uviedli, že som stratil dôveru.

Z dokumentov vyplýva, že Hurný od vás informácie získaval "po úkolovaní", čiže zrejme mu povedali, na čo konkrétne sa má pýtať. Všimli ste si to?

Dočítal som sa, že 26. mája povedal, ako sa so mnou stretol 1. mája na manifestácii. Ja si s odstupom času už ani nepamätám, o čom sme sa rozprávali. Vtedy som nemal nedôveru v nikoho. Vrátili nás z hranice, nič zlé sme neurobili, taká bola pravda, tak sme to aj rozprávali.

Prečo ste od začiatku podozrievali Hurného?

V roku 1980 som sa ako geochemik dostal na inštitút mineralógií do Moskvy. Bol som tam na stáži. Možno vtedy sa niekto zľakol, že som nabral príliš veľké otáčky. Potom som sa dostal asi v roku 1984 alebo 1985 do užšieho výberu v rámci Polytechny do Nigérie. Zhodou okolností bol v širšej nominácii aj Hurný, ale z užšej nominácie vypadol. Mohlo to byť tak, že ho to hnevalo.

On tvrdí, že dokumenty sú falošné a podpis nie je jeho.

Ukážte ten podpis. (Pozrie sa naň.) No veď to je on!

Požiadali ste Ústav pamäti národa o sprístupnenie dokumentov?

Áno, zaujíma ma to.

Dozviete sa potom zrejme aj to, kto sú ďalší traja donášači, ktorí používali krycie mená Viktor, Tomáš a Mráz. Čo teraz po rokoch cítite?

V piatok sme boli s manželkou v samoobsluhe a zbadal som SME. Na prvej strane bolo, že Hurný donášal na kolegu. Rýchlo som to prečítal, bežal za manželkou a skutočne nás to rozrušilo. Z toho textu to bolo hneď jasné, že ide o mňa. Hlboko mi zasiahol do života. Znevážil ma v očiach kolegov a známych, naštrbil moju česť, obral ma o možnosť pracovať a odborne rásť. Roky sme čakali, že sa to dozvieme a človek ani necíti radosť. Je to také, ako keď máte upchatý záchod a plávajú vám tam tie veci. Ešte raz tam musíte strčiť ruku, kým sa to uvoľní a spláchne. Umyjete sa a je to preč.

Budete ochotný svedčiť na súde?

Samozrejme, je to reálny príbeh, stopercentná pravda.