Štatistiky za minulý rok ukazujú, že ľudia v Bratislavskom kraji dávajú napríklad na kultúru a rekreáciu dvakrát viac peňazí (731 Sk) ako ľudia v Prešovskom kraji (327).
Oveľa menší rozdiel je vo výdavkoch na potraviny. Jesť musí totiž každý, hoci dnes už neplatí, že na vidieku sa žije lacnejšie. V Bratislavskom kraji vyšli potraviny na jedného člena domácnosti roku 2003 na 1972 korún (pri priemernej mzde 18 877 korún), v Prešovskom na 1388 (pri priemernej mzde 11 385 korún). O kvalite kupovaných potravín však štatistiky nič nehovoria.
Sociológ Ľubomír Falťan upozorňuje, že ilúzia o lacnom vidieckom živote už neplatí, lebo "supermarkety v mestách môžu ísť na relatívne nižšie ceny", kým malé obchody si to nemôžu dovoliť. Hlavné potraviny v dedine sú preto niekedy podstatne drahšie ako v meste.
Starosta malej dediny Ptičia Marián Černý tvrdí, že pri nízkych platoch si ľudia pomáhajú ako vedia, "v záhradách pestujú zemiaky a zeleninu". Stáva sa, že pred výplatou nemajú peniaze a v potravinách nakupujú na dlh. Starosta hľadá riešenie v rôznych projektoch - napríklad zriadenie opatrovateľskej služby.
Chudoba vplýva na kvalitu života a vyháňa z vidieka vzdelanejších ľudí. Svetová banka varuje, že koncentrácia vysokoškolsky vzdelaných ľudí je v slovenských mestách "dva- až trikrát vyššia ako národný priemer".
Ekonómovia napriek tomu radia, že z takého regiónu sa treba vysťahovať alebo začať podnikať, lebo menší výber pracovných síl vraj prinúti firmy dvíhať platy.
