Do historického Pálffyho paláca v Bratislave prišiel minulý týždeň v ležérnom roláku a menčestrákoch. Pohárik suchého bieleho vína síce neodmietol, ale fajku, ktorá patrí neodmysliteľne k jeho imidžu, nechal tentoraz vo vrecku. Vie totiž veľmi dobre, že jej dym môže pamiatkam po predkoch škodiť. Hoci po boku poslanca Františka Mikloška bol iba krstným otcom novej historickej knižky o Bratislave, väčšina prítomných ho požiadala o autogram. Muž, na ktorého názor sú zvedaví politici aj ekonómovia, sa dohovorí siedmimi jazykmi a nehanbí sa rozprávať ani o svojich nočných morách. Šľachtic, ktorý neznáša mužské parfémy a vyznáva iba vôňu tabaku, mydla a koní, je jedným z najbohatších ľudí v Rakúsku a Českej republike. Po rozvode so svojou dlhoročnou manželkou zvíťazil vlani v ankete českého magazínu Instinkt o najžiadanejšieho slobodného muža. Za sebou nechal hviezdnych umelcov, podnikateľov a športovcov. Kedysi vraj rád jazdil na koni, čítal veľa kníh a intenzívnejšie sa venoval svojmu psovi. Dnes už na záľuby nemá čas. Podnikateľ a hradný pán, knieža Karl Schwarzenberg.

V poslednom čase chodievate na Slovensko pomerne často. Ako ste Bratislavu vnímali v minulosti a aké máte z nášho hlavného mesta pocity teraz?

„Tak, ako všetky naše mestá, aj Bratislava bola pred pätnástimi rokmi trochu sivá a ponurá. Radostne pozorujem, ako ožila, najmä v lete má osobité kúzlo. Ľudia sa na uliciach dobre zabávajú, vždy je tu skvelá nálada. Akoby sa sem vrátil život. Okrem toho obdivujem niektoré nádherne zrekonštruované staré domy."

Po roku 1993 ste opustili politiku, teraz podnikáte, vlastníte prestížny týždenník Respekt a hovoríte, že ten, kto chce niečo dosiahnuť, musí využiť médiá a aj byť nimi využívaný. Aké sú médiá v Česku v porovnaní s rakúskymi a trebárs slovenskými?

„Tak v Rakúsku, ako aj v Čechách a na Slovensku sme ešte nedosiahli požadovanú úroveň médií. Všetky dovedna, môj Respekt nevynímajúc, pôsobia trochu provinčne. Aj keď sa snažíme, musíme sa ešte veľmi veľa učiť. Ak totiž tieto časopisy porovnávam s tými, čo vychádzajú v Anglicku, Amerike alebo aj vo Švajčiarsku - ktoré je síce malou krajinou, ale Neue Züricher Zeitung má svetovú úroveň - vidíme, že máme ešte čo doháňať. Chvalabohu, už sa prejavuje názorová pestrosť, čo je pre mňa zaujímavé sledovať. Rakúske noviny sú však ustálenejšie, čo sa najvýraznejšie prejavuje na viedenskej Die Presse, Standarde alebo Salzburger Nachrichten. V Čechách a na Slovensku mediálna scéna ešte nie je ustálená a ešte nejaký čas sa bude búrlivo vyvíjať."

A ako ste vy médiami využívaný?

„To je jednoduché. Čo so mnou robíte práve teraz vy?"

Nikdy ste žiadny rozhovor neodmietli?

„Práve naopak. Poskytol som ich strašne veľa, a preto viem, aké je to byť médiami využívaný."

Čo sa snažíte dosiahnuť Respektom?

„Chcem, aby v Čechách existoval aspoň jeden naozaj slobodný, nezávislý časopis, ktorý je schopný poukázať na nedostatky, ktoré pretrvávajú. Respekt sa nemusí báť politického ani hospodárskeho tlaku."

V rodných južných Čechách ste sa vlani pokúsili kandidovať do Senátu. V čom vidíte príčinu svojho neúspechu?

„Ak je človek sám proti veľkým stranám, asi to vždy tak dopadne. Prehra mi však neprekážala."

Boli ste kancelárom Václava Havla, ktorý je teraz vaším podnájomníkom. Bývalý prezident si vtedy otvoril kanceláriu v barokovom paláci na pražskej Voršilovej ulici, ktorý roky patrí vašej rodine. Je rozdiel medzi Havlom prezidentom a Havlom podnájomníkom?

„Václava Havla som poznal ešte pred rokom 1989, potom som ho zažil ako prezidenta a teraz ho poznám ako bývalého prezidenta. A môžem zodpovedne vyhlásiť, že je to stále ten istý človek."

Kde ste sa zoznámili?

„V istom hlučnom podniku na Václavskom námestí niekedy v polovici osemdesiatych rokov. Predtým som sa mu dlho vyhýbal, pretože som vedel, že ho polícia sleduje rovnako ako mňa. Chcel som sa vyhnúť tomu, aby sa vďaka nám stretli štyria policajti. (Veľmi sa smeje.) Vtedy mi odkázal, žeby sa so mnou rád stretol, a tak sa aj stalo."

Viete si predstaviť, žeby ste viedli kanceláriu prezidentovi Klausovi?

„Mám pocit, že pán prezident Klaus by o to nemal veľký záujem."

Ak sa hovorí o českej šľachte, okrem Schwarzenbergovcov sa spomínajú Lobkowicovci, Kinskí a Kolowratovci. Patríte k bohatším, zároveň však tvrdíte, že koho chce Boh potrestať, dá mu zámok. Čím vás zámok trápi?

„Asi tiež vlastníte nejakú chalupu alebo chatu. A celkom iste viete, čo vás stojí ročne jej údržba. Teraz si predstavte, že strecha je stonásobne väčšia, múry sú premočené, trámy prežraté červotočom. S tým bojujem celý život na rôznych miestach v Čechách aj v Nemecku. Už mám plné zuby pamiatok a starostí o ne."

Ako sa vám darí s Orlíkom?

„Na Orlíku sa nám už darí. Budovy sa pomaly opravujú, množstvo vecí, o ktorých som si myslel, že mi padnú pod rukami, sa podarilo zachrániť. V lese je teraz poriadok, prosperuje aj moje lesné hospodárstvo. Ale aj tak musím každý týždeň cestovať do Rakúska."

Vaši synovia vás vraj na Orlíku často navštevujú. Aký majú vaše deti vzťah k Čechám?

„Nastarší syn Jan teraz opäť príde na víkend, naučil sa celkom dobre po česky a miluje kraj okolo Orlíka. Je vidieckym typom človeka. Anna Karolína je vydatá, práve čaká tretie dieťa, a najmladší Karel Filip študuje sociológiu a médiá. Ale po česky rozpráva iba Jan, pretože druhí dvaja žijú v Anglicku a k češtine sa nedostanú."

Aké vlastnosti ste zdedili po svojich predkoch?

„To je ťažko povedať. Nepoznal som všetkých svojich predkov, preto by to asi mali posúdiť iní."

Raz ste povedali, že dnes šľachta nie je stav, ktorého povinnosťou je chrániť kráľa a krajinu, ale ide o zopár jedincov, ktorí majú slúžiť štátu tam, kde to najlepšie dokážu. V akej oblasti slúžite najlepšie českému štátu vy?

„Momentálne sa snažím, aby som udržiaval rôzne historické budovy, ktoré mi boli zverené, aby sa opravili a zrekonštruovali. Okrem toho absolvujem množstvo prednášok o Českej republike v zahraničí. Vydávam Respekt, ktorého ambíciou je očistiť české politické prostredie."

Stretávajú sa predstavitelia českej šľachty v nejakom špeciálnom klube?

„Nejde o pravidelnosť. Občas sa náhodne stretneme na pohrebe, na svadbe a podobne, tých pohrebov, žiaľ, pribúda. Vieme o sebe, ale o pravidelných klubových stretnutiach sa nedá hovoriť."

Rozviedli ste sa, začali ste žiť nový život s novou láskou. Aké je takéto repete?

„Nemám novú manželku, nejde o žiadnu novú rodinu."

Budete sviatkovať na Orlíku? Aké sú tam Vianoce?

„Na Orlíku vždy iba pracujem, nebývam tam. Moderný človek dnes už nemôže bývať na hrade. Na to by som potreboval veľký aparát, na ktorý nemám dostatok financií. Žijem v menšom domčeku kúsok od Prahy a na čas môjho detstva, keď sa ešte dalo bývať na hrade, iba spomínam."

Máte nejaké špeciálne novoročné želanie?

„Svätý pokoj!"

FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

Rod Schwarzenbergovcov

Korene nemeckého a neskôr rakúskeho rodu Schwarzenbergovcov siahajú do roku 1172. V Čechách sa usadil v roku 1660 a postupne sa stal najbohatším rodom. Jeho príslušníci zastávali v monarchii vysoké politické a vojenské posty. Hlubockej vetve vyvlastnili majetok v roku 1947, orlická vetva síce prijala počas druhej svetovej vojny českú národnosť, aj jej však štát v roku 1948 majetky skonfiškoval. Najznámejší potomok Karl VII., knieža zo Schwarzenbergu, panujúci knieža a vojvoda krumlovský, gróf zo Sulcu, okniežnený landskrab klegavský, Karl Jan Nepomuk XII., skrátene Karl Schwarzenberg, sa vrátil do Československa s tým, že o majetky nestojí, v roku 1992 však zreštituoval známy zámok Orlík, na ktorom vyrastal ako dieťa, teraz sa snaží získať hrad Zvíkov.