Prečo za seba neloboval? Podpláca sa v slovenskom futbale? Perú sa tam špinavé peniaze? Prečo je slovenský futbal na dne?

Aj na tieto otázky sme sa ho spýtali po liečebných kúrach v hoteli na kúpeľnom ostrove.

Nedávno ste sa vrátili z Indie. Prečo ste boli práve tam?

„Chodím tam už štyri roky. Mal som a mám zdravotné problémy a keď som bol v Indii prvýkrát, jeden homeopat mi veľmi pomohol. Teraz je to už zvyk. Rád sa vraciam, nepomohlo mi to iba fyzicky, ale aj psychicky. Chodím sa tam doslova nabiť energiou. Naposledy som bol v Pandžábe skoro mesiac. Viac-menej som relaxoval a absolvoval strečingové cvičenia."

Oslovila vás aj indická kultúra, hinduizmus?

„Netajím, že mám blízko k východným smerom. Veľa som o tom čítal, veľa študoval a práve to mi v Indii vyhovuje. Na každom kroku cítiť, že ľudia sú iní, aj život berú inak. Človek má pocit, že je v inom svete."

Nedávno vám voperovali umelý bedrový kĺb, máte problémy s chrbticou a kolenami. Sú to následky vašej profesionálnej futbalovej kariéry?

„Máme to aj v rodine, moja mama má rovnaké problémy, ale určite k tomu prispel aj futbal. Slabé oblečenie pri tréningoch v zime, spotenie a následné prechladnutie majú na tom svoj podiel."

Pamätáte sa na svoj posledný zápas, ktorý ste odohrali ako futbalový profesionál?

„Nie. Nie som ten typ, ktorý by si robil výstrižky, zápisky, kroniky. Poznám ľudí, ktorí si o mne pamätajú viac ako ja o sebe. Pripomínajú mi moje góly, zápasy. Samozrejme, sú zápasy, najmä pohárové, ktoré sa vryjú do pamäti."

Nespomeniete si ani na nejaký silný futbalový zážitok?

„Jednoznačne to boli Majstrovstvá sveta v Taliansku v roku 1990. Ďalej pohárové zápasy so Spartou, hrali sme s Realom Madrid, v Barcelone, tituly so Spartou. Rád spomínam na stretnutia s fanúšikmi po posledných víťazných zápasoch. S Feyenordom Rotterdam sme dvakrát vyhrali pohár, na námestí nás čakalo 50-tisíc ľudí. To sú momenty, na ktoré sa nezabúda."

Zostal vám v spomienkach aj nejaký smutný?

„Najsmutnejší bol, keď ma rozhodca vylúčil v kvalifikačnom zápase na majstrovstvá sveta v roku 1990, v ktorom sa rozhodovalo o našom postupe. V prvom polčase po druhej žltej karte som musel odísť do šatne. Bolo to najdlhších a najťažších 60 minút v mojom živote. Mohol som byť príčinou toho, že by celá generácia nepostúpila na svetový šampionát. Nakoniec sme s Portugalskom vyhrali 2:1."

Viete si vysvetliť medializované informácie, prečo ste mali mať v tajnej voľbe o post reprezentačného trénera viac šancí?

„Takými vecami sa nevzrušujem a ani som sa nezaujímal, ako by hlasovali ľudia, keby bola tajná voľba. Jednoducho lobing a zákulisné reči patria k voľbám rovnako ako v politike. Všade na svete."

Vyjadrili ste sa, že ste za seba nelobovali. Akoby ste o tú funkciu ani nestáli.

„Nechal som tomu voľný priebeh. Pre mňa bolo dôležité, že ma oslovili a že som povedal áno. Ani mi nenapadlo robiť niečo, čo mi nie je prirodzené."

Je futbal na Slovensku stále športom číslo jeden, keď hokejisti vďaka svojim úspechom vytvorili eufóriu?

„Myslím si, že je. Nechcem znižovať hokej, to, čo dokázali, je úžasné, ale futbal zostane športom číslo jeden. Je to v ľuďoch hlboko zakorenené. Ak sa začne niektorému mužstvu dariť, vidno to aj na štadiónoch. Spomeňte si na Trnavu, Žilinu alebo Trenčín, keď som tam trénoval. Dôležité je, aby sa nám už konečne niečo podarilo aj na reprezentačnej úrovni. Verím, že tak, ako vítali davy ľudí hokejistov, by privítali aj futbalistov, možno aj za menší úspech."

Prečo slovenský futbal na klubovej či reprezentačnej úrovni stagnuje a padáme stále hlbšie?

„Príčin je veľmi veľa, ťažko na to jednoznačne odpovedať. Iné vám povie tréner, iné funkcionár, iné hráč. Základ je v tom, že sa nepracuje tak, ako by sa malo, ani na jednej z úrovní. Nie je to v tom, že je zlá generácia. Sú faktory, ktoré nemôžu ovplyvniť ani ľudia, ktorí sa na futbale podieľajú. Ide o ekonomické dôvody, klimatické podmienky, ľudia dnes majú iné záujmy ako v minulosti, mnoho vecí ich rozptyľuje."

S Českom sme bývali na podobnej úrovni a vyzerá to, že sme si pomýlili cestu a ideme opačným smerom. Nezdá sa vám?

„Ich liga nie je až o toľko kvalitnejšia, ale na reprezentačnej úrovni je to jednoznačné. Dôvod je jediný: oveľa viac ich hráčov hrá v lepších ligách na svete v najlepších mužstvách. Naši síce v zahraničí hrajú, ale nie v takých kluboch. Všetko sa to začalo ich úspechom na majstrovstvách Európy v roku 1996 a odvtedy sa to s nimi vezie. Český hráč má cveng, slovenský môže byť rovnako dobrý, ale nie je oňho záujem. Aj my si musíme najskôr vybojovať kredit na medzinárodnej úrovni."

Čím to je, že v mládežníckych kategóriách zaznamenávame pomerne slušné úspechy, ale ani títo hráči sa nedokážu výraznejšie presadiť v seniorských tímoch?

„Je to vážny problém. Intenzívne sa hľadá príčina a riešenie. Myslím si, že mladí hráči dostávajú veľa príležitostí v našej lige, ale nedokážu sa presadiť v zahraničí. Nevieme, či je to povahou nášho futbalistu, či je to jazykovou nepripravenosťou alebo tým, že je Slovák a tréneri dávajú prednosť hráčom, ktorí prišli za väčšie peniaze. Nevidíme do hláv hráčom, možno prídu do zahraničia a uspokoja sa, dostanú dobrú zmluvu a prestanú na sebe pracovať. Príčin je určite viac."

Zarábajú slovenskí futbalisti v našej lige viac, ako si zaslúžia?

„Jednoznačne nie. Nebál by som sa toho, aby sa zverejnili platy, aj keď som nikdy takúto zmluvu nevidel, ale ani som nechcel. Na hráča sa chcem vždy dívať cez výkon a nebudem ho stavať preto, lebo zarába viac ako dorastenec, ktorý môže byť lepší. Ako som počul, priemerné platy vo väčšine klubov sú na úrovni platov ľudí strednej vrstvy."

Nerozmýšľajú dnes naši futbalisti viac o tom, ako a kde zarobiť, ako nad tým, aby sa stále zlepšovali?

„Nevyčítal by som im to, každý sa chce postarať o svoju budúcnosť alebo rodinu. Peniaze pre futbalistu sú normálnym platom človeku za jeho prácu."

Nie je vám ľúto, z finančného hľadiska, že ste sa nenarodili o desať rokov neskôr?

„V roku 1990 som odišiel do zahraničia. Dva a pol roka som hral v Holandsku, rok v Rakúsku a zarobil som tam viac ako za všetky roky, ktoré som hral v našej lige za Spartu. Keď som sa vrátil, mohol som si kúpiť dom, mal som dve nové autá. Finančne som si určite vonku veľmi pomohol, ale najkrajšie futbalové roky boli v Sparte."

Máme dnes na to, postúpiť na jeden zo záverečných šampionátov?

„Nemyslím si, že Lotyšsko má lepšiu základňu hráčov ako my, rovnako Slovinsko. Úlohou ľudí okolo reprezentácie je urobiť dobrú klímu, dostať hráčov na jednu vlnovú dĺžku, vytvoriť eufóriu okolo mužstva a, samozrejme, mať šťastnú ruku na hráčov. Verím, že aj slovenský divák sa po malom úspechu začne na reprezentáciu pozerať inak. Hrali sme 60 minút s Angličanmi a boli sme lepší, možno keby tam bol väčší kúsok srdca, fanatizmu, mohlo sa to podariť."

So Slovanom ste ako tréner získali titul v lige aj ligový pohár. Ako dnes vnímate situáciu, v ktorej sa klub ocitol? To, že zimuje na poslednom mieste?

„Zažil som v Slovane, keď tam začínali byť veľké problémy po smrti sponzora Duckého, a vyvrcholilo to teraz. Neriešilo sa to dlhodobo. V Slovane sa musí niečo zásadne zmeniť, aby to bol zdravý klub. Je jedno, či sa tam vymení sedem trénerov, ak sa situácia nestabilizuje, tréner nič nezmôže."

Čo by ste robili, keby ste neboli futbalistom?

„Keď som študoval na gymnáziu, mojím snom bolo byť športovým novinárom, ale vedel som, že popri futbale je to nemožné. Nezobrali ma na Fakultu telesnej výchovy a športu, nakoniec som vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe. Mojím spolužiakom bol spoluhráč a dnes úspešný tréner Ivan Hašek. Zadarmo sme nedostali žiadnu skúšku. Po skončení kariéry som robil rok a pol koncipienta, chodil som do práce v kravate a zastupoval klientov, najmä firmy v likvidácii. Zistil som, že dokážem žiť aj bez futbalu, mal som aj obchodnú firmu, ale aj tak som mal stále pocit, že mi niečo chýba. Tých 23 rokov sa nedalo len tak hodiť za hlavu."

Prečo ste študovali právo, keď ste sa živili futbalom a bol predpoklad, že sa stanete trénerom?

„Vtedy to bolo tak, futbalom sa dalo uživiť do tridsiatky, potom sa človek musel o seba postarať. Dnes si dobrý futbalista zarobí počas kariéry na celý život. Keď som odchádzal zo Sparty, mal som 29 rokov, byt, starú škodovku a na knižke asi 10-tisíc korún. Prepokladal som, že po skončení kariéry sa pustím do práva a uživím sa. Mám veľa spoluhráčov, ktorí sa po futbalovej kariére nedokázali zaradiť do normálneho pracovného života. Zmena životnej úrovne prináša mnoho problémov, nevynímajúc rodinné."

Čo si myslíte o fenoméne Davida Beckhama? Vyzerá to tak, akoby ani nemal čas na poriadny tréning popri všetkých reklamných akciách.

„Myslím si, že to má dokonca pozitívny vplyv na jeho výkonnosť. Dnes sú futbal a šoubiznis veľmi prepojené, on dokázal využiť dobu. Klobúk dole. Keby som bol jeho trénerom, nebol by som proti tomu, aby voľný čas venoval takým aktivitám. Každý sme iný, ja by som to, čo on, určite nedokázal. Na ňom sa zdá, akoby pri všetkom relaxoval."

V Čechách prichytili rozhodcov, ako berú úplatky. Je korupcia aj v slovenskom futbale?

„Priamo som sa s tým nestretol, ale nie som idealista. Nemyslím si, že všetko, čo sa hovorí, sú iba výmysly, ale určite sa to nafukuje. Myslím si, že sa to deje v menšej miere a stále menej, tak ako sú vo futbale peniaze. V ére po privatizácii toho bolo určite viac."

Pripúšťate teda, že sa také veci môžu diať aj v našej prvej lige?

„Samozrejme. Nakoniec, naznačil som to po zápase s Petržalkou, keď som na protest odišiel z tlačovej besedy. Výsledok zápasu sa mi zdal byť ovplyvnený."

Hovorí sa, že aj dnes stoja za futbalovými klubmi „biele goliere", a nie celkom čisté peniaze. Je to tak?

„Nedávam si ružové okuliare, ale zoberte si ruskú či taliansku ligu. Veľa sa rozpráva o pôvode peňazí ruských magnátov. V Čechách sú mnohí prezidenti klubov vo väzení za rôzne praktiky. Netvrdím, že všetky peniaze v slovenskom futbale sú čisté, ale v žiadnom prípade nedávam ľudí do jedného vreca. Veľká väčšina peňazí je určite čisto zarobených. Je tu pár fanatikov, ktorí majú futbal radi a dávajú doň peniaze, aj keď z toho nič nezískajú. Vidieť za každým sponzorom mafiána je scestné a nerozumné."

Devätnásťročný futbalista Ružomberka Roland Števko, priebežne najlepší ligový strelec, nepriamo naznačil, že za jeho nenominovaním do reprezentácie dvadsaťročných na majstrovstvá sveta vidí klientelizmus. Čo si o tom myslíte?

„Jeho sklamanie je prirodzené. Podľa pravidiel má však tréner konečné právo rozhodnúť, koho nominuje. Rozhodol sa a nesie za to zodpovednosť. Ak reprezentácia neuspeje, určite to bude mať následky. Števkove vyjadrenia sú také slovenské, nie príliš šťastné. V kuloároch sa nahovorí všeličo. Som právnik a chcem veriť, že má na svoj výrok dôkazy. Bol by som za to, aby sa aj v športe zaviedol agent provokatér. Veľmi by to pomohlo prečistiť futbal a niektorí ľudia by sa začali konečne báť."

Viete už, v ktorom tíme budete najbližšie pôsobiť? Hovorilo sa o pražskej Slávii alebo Ličartovciach.

„Žiadne konkrétne rokovanie som neabsolvoval. Ličartovce hľadali trénera v čase, keď ešte nebolo rozhodnuté o reprezentačnom. Pýtali sa ma, či to nie je pod moju úroveň ísť trénovať do druhej ligy. Povedal som im, že to vôbec nie je problém, ale oni potrebovali riešiť otázku okamžite. Slávia je len mediálny šum, nikto ma nekontaktoval."

Ako vidí svoju futbalovú kariéru Stanislav Griga

Hráč

Žilina - hral som tam druhú ligu, vyrástol som tam

Sparta Praha - päť titulov, skok do reprezentácie, európske poháre

Feyenord Rotterdam - veľký profesionálny klub, prvé zdravotné problémy

Rapid Viedeň - futbal mi už spôsoboval bolesť

Tréner

Žilina - druhá liga, prvé angažmán a postup do prvej ligy

Trenčín - najkrajšie obdobie eufórie vo futbale, postup do ligy a úspech klubu v nej

Slovan - veľký nefungujúci a neefektívny klub, majstrovský titul

Reprezentácia do 21 rokov - dobrý začiatok, zlý koniec, zbytočné uspokojenie

Dubnica - veľmi dobrí ľudia, ktorí sa starajú o futbal